Patrizia a Francesca Cocchini sú sestry, ktorých život sa už od detstva točí okolo Katechéz Dobrého pastiera. Ako deti obe chodili do átria v Ríme, ktoré viedla Sofia Cavalletti a Gianna Gobbi. V priestoroch toho átria, okrem nich vyrástla aj ich mama, ktorá neskôr toto átrium prebrala po Sofii a Gianne. Patrizia a Francesca sa neskôr stali katechétkami a pokračovali po stopách svojej mamy. Aktuálne sú obe v pokročilom veku, napriek tomu sú však stále veľmi aktívne v diele Katechéz Dobrého pastiera. Patrizia je súčasťou Consiglia, kde zastupuje taliansku asociáciu. Francesca je členkou Medzinárodnej Rady KDP. V najbližších dňom vám budeme prinášať zamyslenia, ktoré tieto sestry napísali pôvodne pre talianskych katechétov. Neskôr ich adresovali celému svetu Katechéz Dobrého pastiera. Odrážajú v nich nielen pôstny rozmer tohto času, ale taktiež ich prežívanie aktuálnej pandémie.
“Drahí moji,
prežívame obdobie pred Veľkou nocou, obdobie Pôstu. V mnohých krajinách sveta, ba možno vo všetkých, je tohtoročný pôst poznačený pandémiou koronavírusu.
Patrizia sa s talianskymi katechétmi chcela podeliť o niekoľko zamyslení, ktoré vznikli pri práci na katechézach pre deti. Nám obom sa však zdalo vhodné sprístupniť ich napokon celému „svetu“ Katechéz Dobrého pastiera. My dve s Patriziou sme navštevovali átrium pod vedením Gianny a Sofie. Vyrastali sme s nimi a našou mamou a aj my sme sa stali katechétkami. Obe prežívame radosť, že katechézy môžeme žiť aj v dospelosti a žať ich plody. Aj preto sa s vami chceme o ne podeliť.”
Patrizia píše:
“Toto ráno som rozjímala nad podobenstvom o perle (Mt 13, 45 – 46) tak, ako ho prezentujeme v deťom v III. úrovni (9-12 rokov), keď sa pohľadom sústredíme výlučne na vzácnu perlu a ostatné perly. Meditujeme nad tým, čo tou perlou je: nebeské kráľovstvo, Ježiš v Eucharistii, Božie slovo… Uvažujúc nad „znameniami čias“ v kontexte tohtoročného eucharistického pôstu je tou vzácnou perlou možno práve Božie slovo.
Dnes ráno sa mi na podnet pôstnych rozjímaní 2020 CGS USA v mysli vynoril tento úryvok z Biblie: „Vaše telo je chrámom Ducha Svätého“ (1Kor 6, 19). Byť chrámom Ducha Svätého v tomto čase znamená, že budeme rešpektovať svoje telo i telá ostatných ľudí, lebo aj oni sú chrámom Ducha Svätého. Každý jeden. Znamená to, že si osvojíme všetky existujúce reštriktívne opatrenia, aby sme zabránili šíreniu koronavírusu: napríklad si budeme často umývať ruky, zostaneme doma, nebudeme sa stretávať s inými ľuďmi, dokonca ani s priateľmi či príbuznými…
Ďalej mi napadlo, že „hľadieť“ na perly, ktoré treba „predať“, je vlastne meditáciou o kategórii miesta a kategórii času. Že my ľudia môžeme mať moc nad miestom (priestorom), no nie nad časom. Lenže práve teraz dochádza k situácii, že moc nad priestorom mať prestávame: nemôžeme vyjsť z domu a ísť na prechádzku, nemôžeme chodiť na výlety, nemôžeme absolvovať kurzy katechéz na rôznych miestach. Zároveň sme v tomto čase v istom zmysle bližšie k Bohu – lebo sa stávame (samozrejme, po malých krôčikoch) pánmi času – pánmi jediného kúska slobody, ktorý nám ostal. Sme takpovediac väzňami priestoru, ktorému sme kedysi vládli. Môžeme však slobodne narábať s časom.
V tomto bode sa mi vybavil „nepriamy cieľ“ zobrazenia pomyslenej zbierky perál v podobenstve: naučiť sa lepšie rozlišovať a rozhodovať sa. A teda, ak vezmeme do úvahy slobodu, ktorú máme v otázke času – tú jedinú slobodu, ktorou v tomto období disponujeme – aj my sme pozvaní rozhodnúť sa, ako tento „náš“ čas strávime. Bude to prázdny čas? Alebo to bude čas naplnený prítomnosťou Toho, ktorý sa nám zjavuje v Božom slove a ktorý nás pozýva rešpektovať seba samých a svet okolo nás? Pretože my sami i tento svet sme tu a teraz. A sme povolaní byť „chrámom Ducha Svätého“. Týmto spôsobom zapĺňame nepopísané stránky a pripravujeme cestu parúzii, druhému Ježišovmu príchodu.”
Zdroj: https://www.cgsusa.org/wp-content/uploads/Francesca-and-Patrizia-2nd-Paschal-Letter_2020.pdf
Za preklad ďakujeme Eve Bubnašovej
