Ježiš ako Dobrý pastier nás všetkých volá v konkrétnom čase na konkrétne miesto – na stretnutie s ním samým v Eucharistii. Vo sv. omši nás živí svojím Slovom a svojím Telom, a tak nám pomáha rásť v svätosti.
V predchádzajúcom blogu sme sa venovali základnému prístupu k svätej omši ako ku sviatosti daru, ktorý nám dáva Otec cez osobu svojho Syna a zároveň daru, ktorým sa človek snaží odpovedať Otcovi.
Svätá omša je centrom kresťanského života a mala by sa stať aj centrom náboženskej výchovy dieťaťa. Dnes sa budeme viac venovať liturgii slova. Bibliu ako živé Božie Slovo sme si už predstavovali.
Liturgia slova je prvou časťou sv. omše. Všetci sme v nej pozvaní počúvať Boží hlas volajúci osobitne každého z nás po mene. Je to hlas Dobrého pastiera, ktorý o sebe hovorí: “On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.” (Jn 10, 3b) a tiež “Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa.” (Jn 10,14). Boh chce ku každému z nás prehovoriť cez čítanie zo Sv. písma, dotknúť sa nášho srdca a prebývať v ňom. Prehovára nielen k dospelým, ale aj k najmenším deťom.
Prostredníctvom liturgie slova máme možnosť uvažovať nad tým, s akou láskou a ako veľkolepo Boh všetko pripravil pre nás ľudí, ako nás dejinami sprevádza svojou starostlivosťou a pozýva nás k spolupráci na diele spásy.
Čítanie z Božieho slova má svoj pôvod v židovskej tradícii, keď sa Židia stretávali v synagóge, čítali z Tóry (knihy Pentateuchu) a modlili sa.
Tento zvyk prevzala aj ranná Cirkev. Pri slávení Eucharistie sa najskôr čítalo z prorockých kníh Starého zákona, potom z apoštolských listov a potom z Evanjelia. Liturgia slova je vlastne úvodom do liturgie Eucharistie. Ohlasuje, že spása je prítomná tu a teraz. Nasledujúca liturgia Eucharistie tak uskutočňuje to, čo bolo ohlásené v liturgii slova.
Liturgia slova s deťmi
Na počúvanie Božieho slova v liturgii je dôležité pripraviť sa ešte doma. Deti budú lepšie disponované počúvať a uvažovať nad jednotlivými čítaniami zo Svätého písma počas sv. omše, ak pre ne čas čítania a uvažovania v tichu bude známy z domáceho prostredia.
Doma môžeme začať veľmi jednoducho. Pripravíme priestor s minimálnymi rozptýleniami, upokojíme telo, hlas a myšlienky. Môžeme sa stretnúť v modlitebnom kútiku, ak ho doma máme. Môžeme zapáliť sviečku – jej svetlo je pripomienkou, že Biblia, z ktorej ideme čítať, je živé Božie slovo. Pomaly prečítame vybranú pasáž.
Ak ešte nemáme doma zvyk čítať zo Svätého písma, začnime čítaním evanjeliového úryvku najbližšej nedele.
Tento úryvok môžeme prečítať v piatok alebo v sobotu, aby vznikol čas uvažovať nad ním, kým ho spolu znovu budeme počuť počas nedeľnej liturgie.
Ak máme deti, ktoré už plynulo čítajú, môžeme im pomôcť nájsť vybraný text. Sami ho potom môžu popri našom čítaní sledovať, alebo dokonca oni sami nahlas prečítať.
Keď dočítame krátko vyzdvihneme slovo alebo dve, ktoré si môžu vyžadovať objasnenie, najmä pre najmenšie deti. Potom sa opýtame svojich detí, čo počuli a pomôžeme im zopakovať prečítané udalosti. Nejde o to, aby vedeli do detailov opísať, čo počuli, ale či zachytili podstatné myšlienky textu. Následne ich pozveme počúvať znovu daný text a zamerať sa na to, čo im cez tieto slová Boh dnes chce povedať. Úryvok prečítame ešte raz. Po druhom prečítaní textu sa všetci spolu zamyslíme, čo nám Boh týmito slovami hovorí. Pozveme deti, aby najskôr oni zdieľali svoje myšlienky.
Starším deťom môžeme pomôcť aj ďalšími otázkami, napríklad:
Bolo v texte konkrétne slovo alebo fráza, ktorú ste počuli jasnejšie ako ostatné? Bola tam téma, ktorá sa vám zdala viditeľná vo všetkých čítaných úryvkoch? Pomohlo vám prečítané Božie slovo pripomenúť niečo, nad čím ste už žasli alebo čím žijete?
Po zdieľaní sa môžeme všetkých pozvať spolu poďakovať Bohu za dar jeho Slova alebo za myšlienku, ktorá sa dotkla konkrétne našej rodiny. Vďaka môže byť vyjadrená tichom alebo spontánnou modlitbou, prípadne piesňou. Premýšľať nad prečítaným textom Svätého písma môžeme aj ďalej cez prácu rúk, napr. kresbou, prepísaním textu alebo úryvku a podobne.
Na čo by sme nemali zabúdať
Text deťom nevysvetľujeme, našou úlohou je ohlásiť Božie Slovo – zasiať semienko s dôverou, že o ostatné sa postará Duch Svätý.
Pri čítaní ostatných nedeľných pasáží zo Svätého písma alebo aj iných vybraných častí je dôležité vždy brať do úvahy vek detí. Pre dieťa mladšie ako šesť rokov bude stačiť vypočuť si iba evanjelium alebo možno ešte pár veršov zo žalmu, ktorý je chválou a vďakou.
So staršími deťmi môžeme čítať aj prvé a druhé čítanie a žalm.
Platí tu zásada, že deti sprevádzame k podstate. Niekedy je lepšie prečítať len jednu pasáž a nechať ju hlboko doznieť, ako poskytnúť prostredníctvom čítania deťom príliš veľa podnetov, ktoré ich skôr rozptýlia a neumožnia hlbšie uvažovanie nad podstatou.
Je dobré si tiež uvedomiť, že pre menšie deti, ktoré ešte nepristúpili k 1. svätému prijímaniu je práve počúvanie Božieho slova stretnutím sa so živým Bohom.
Pravidelné každotýždenné čítanie nedeľných liturgických čítaní v rodine môže byť nádherným cvičením, ktoré pomôže pripraviť sa na slávenie Pánovho dňa. Deň či dva dopredu môžeme prečítať nedeľné evanjelium, aby sme zasiali semienko Božieho slova do nášho srdca, kde môže začať rásť ešte pred jeho ohlasovaním v komunite. Nedeľný obed zas môže byť výborným časom na pripomenutie čítaní a debatu o tom, čo z nich sa vás dotklo prípadne o myšlienkach z homílie.
Teraz, keď sme znovu okolnosťami nútení sláviť liturgiu doma pri obrazovkách, pozývame vás k čítaniu Sv. písma v rodine. Prajeme vám milostivý čas pri otváraní sa Božiemu slovu.
Autor: Lenka Bene, Mária Sroková
Zdroje: Sofia Cavalletti: Living Liturgy, 1998
https://www.cgsusa.org/wp-content/uploads/PP-The-Word-of-God-Covid-19.pdf
