Vovádzanie dieťaťa do liturgie (1) – Dobrý pastier

Svätá omša je veľmi bohatá skúsenosť, preto malé dieťa potrebujeme upriamiť na podstatu, ktorá zodpovedá jeho potrebám a dokáže ju pochopiť už aj v ranom detstve.

predchádzajúcich blogoch sme sa venovali rozvíjaniu detskej spirituality v oblasti modlitby. Katechézy Dobrého pastiera stoja na dvoch pilieroch: Biblii a liturgii. Biblii sme sa už venovali. Teraz by sme vás radi zoznámili s prístupom k liturgii. Sme presvedčené, že základné princípy Katechéz Dobrého pastiera, ktoré pomáhajú dieťaťu preniknúť do tajomstva liturgie, čiže svätej omše, sa dajú použiť aj v rodine.

Zakladateľky programu Katechéz Dobrého pastiera popisujú, ako dvadsať rokov kľukatými cestami hľadali najvhodnejší prístup, ako deti voviesť do tajomstva sv. omše. Hoci sa zdalo, že toto tajomstvo je pre deti v útlom detstve príliš zložité a nepochopiteľné, nevzdali sa. Napokon sa vydali cestou stojacou na jednote Biblie a liturgie. Ako píšu, Bibliu predsa prežívame celým svojím životom, obzvlášť v liturgii. Biblia bez liturgie by stratila svoju hĺbku, liturgia bez Biblie by sa zakladala na prázdnote.

 

Dobrý pastier a svätá omša

Vovádzanie do tajomstva sv. omše postavili na podobenstve o Dobrom pastierovi. Deti, ktoré už majú zažité toto podobenstvo, a prostredníctvom neho vnútorne prežívajú ochrannú, všetko dávajúcu lásku Dobrého pastiera a jeho prítomnosť v ich životoch, ľahko prijímajú slávenie Eucharistie ako špecifické stretnutie s Dobrým pastierom.

Deťom predstavujeme svätú omšu ako čas a priestor, v ktorom je Pastier veľmi osobitným spôsobom blízko svojim ovciam a živí ich svojou láskou – samým sebou. Je potrebné, aby sa dieťa najskôr zoznámilo s podobenstvom o Dobrom pastierovi, malo možnosť počuť ho viackrát a premýšľať nad ním.

V tomto procese zoznamovania sa s Božím slovom je veľmi dôležité, aby sme my rodičia ustúpili do úzadia a nestavali sa medzi dieťa a Slovo. Našou úlohou je dieťaťu poskytnúť priestor na premýšľanie. Sme pozvaní, aby sme aj my nanovo meditovali tento text, zastavili sa a počúvali, čo nám hovorí do našich dní.

 

V átriu s deťmi čítame podobenstvo, meditujeme nad ním a žasneme nad Ježišovými slovami. Dieťa následne nechávame samé pracovať s materiálom (špeciálne navrhnutý materiál, s ktorým deti v átriu pracujú, v tomto prípade ovčinec, ovečky a pastier). Je to súčasť jeho vlastnej meditácie textu rovnako ako kresba, ticho, modlitba alebo pieseň.
Náš domov nie je átrium, ani nie je cieľom, aby sa ním stal. Preto doma postupujeme s dieťaťom trochu iným spôsobom, o ktorom si viac povieme nižšie.
Skúsenosti s deťmi z celého sveta ukazujú, že čím väčšie vnútorné prežívanie má v dieťati toto podobenstvo, tým bohatšie a hlbšie  bude vnútorne prežívať Eucharistiu.

Nadväzujúcim dôležitým momentom je, že svätú omšu predstavujeme deťom ako “sviatosť daru”. Je to najosobitnejšia konkretizácia ustavičného daru, ktorý nám zosiela Otec v osobe svojho Syna, ktorý sa stal človekom, zomrel a vstal z mŕtvych, a daru, s ktorým sa človek snaží odpovedať Otcovi.

Pri premýšľaní o dare sa zameriavame na to, že celý Ježišov život je darom Otcovi a nám ľuďom. Deťom zámerne nespájame “dávanie svojho života za ovce” výlučne s chvíľou Ježišovej smrti. Dieťa v ranom detstve oveľa viac hlboko prežíva to, že Ježiš mu je úplne k dispozícii a že je neustále pri ňom, než pochopenie, že sa za nás vydal až na smrť.

“Dar” má ešte jeden podstatný rozmer a to radosť. Radosť je predsa prítomná v každom darovaní vychádzajúcom z lásky. V predchádzajúcich blogoch sme viackrát spomenuli, že rané detstvo je obdobím pokojnej radosti z Boha. Preto deťom prezentujeme Eucharistiu ako dar a sústreďujeme sa na rozmer radosti z daru. Tým nijako neumenšujeme skutočnosť Eucharistie. Uvedomujeme si, že keď dieťa podrastie, príde vhodný čas, kedy mu prepojíme rozmer tohto daru s utrpením a potrebou človeka odpovedať na tento dar. V ranom detstve však ešte takýto prístup nemá miesto a zostal by dieťaťom nepochopený.

 

Ako na to doma?

Ak doma premýšľate nad tým, ako priblížiť sv. omšu deťom, alebo sa vám stáva, že dieťa odmieta “ísť do kostola”, pretože nerozumie, čo sa tam deje, začnite čítaním podobenstva o Dobrom pastierovi. Odporúčame postupovať ako pri modlitbe s deťmi (postup nájdete na našom blogu).

Čítajte verše z Jánovho Evanjelia 10,3b-5, 10b-11 a 14-16. Je dôležité čítať len uvedené časti, aby sme v tejto chvíli dieťa viedli k podstate a nerozptyľovali ho ďalšími podnetmi (zlodejom a nájomníkom). Čítanie celého textu má svoj čas neskôr, keď už majú deti zvnútornenú podstatu, čiže lásku a starostlivosť Dobrého pastiera. Po prečítaní text nevysvetľujte, položte len pár otázok:

 

Ako je dobre tým ovečkám, keď majú takého dobrého pastiera.
Ako sa o nich stará? Ako veľmi ich miluje. 
Rozmýšľam, kto môžu byť tie ovečky. Majú ale šťastie, že sú ovečkami takého dobrého pastiera.

Nechajte deti odpovedať a nehodnoťte ich odpovede. Nevysvetľujte im, kto sú tie ovečky, príde čas, keď na to prídu sami. Pozvite ich, aby si nakreslili to, čo počuli. Tak budú cez prácu rúk uvažovať o slovách podobenstva.

 

Dovoľte nám ešte jednu radu na záver. Buďte trpezliví, nechajte vašim deťom čas na zvnútornenie myšlienok z tohto podobenstva. Vracajte sa k nemu častejšie, čítajte ho deťom opakovane. Pozorujte svoje deti a skúste odhadnúť vhodnú chvíľu, kedy im prepojíte Dobrého pastiera s tajomstvom svätej omše.

Prajeme vám veľa radosti prežitej spolu s vašimi deťmi pri objavovaní mohutnosti lásky Dobrého pastiera.

 

Zdroje: Sofia Cavalletti: Náboženský potenciál dieťaťa vo veku 3-6 rokov
https://www.cgsusa.org/wp-content/uploads/PP-The-Eucharist-Covid-19.pdf
https://www.cgsusa.org/wp-content/uploads/PP-Gestures-Covid-19.pdf

“Zastaviť sa, spomaliť, venovať čas a byť tu jeden pre druhého”
Zamyslenie – Modlitba sv. Františka z Assisi
Prečítajte si