Sestra Anna Chrkavá, FMA žije svoje povolanie rehoľnej sestry 30 rokov, z ktorých sa 17 venuje rómskej pastorácii. Aktuálne pôsobí v Nitre na Orechovom Dvore. Popri svojej práci asistentky v materskej škole svoje poobedia venuje Katechézam Dobrého pastiera a príprave detí a mladých k prijatiu sviatostí. Átrium na Orechovom Dvore je výsledkom spolupráce lokálnej komunity, sestier saleziánok, nášho občianskeho združenia a Nadácie Slovenskej sporiteľne.
Čo ťa oslovilo na metóde Katechéz Dobrého pastiera (KDP)? Prečo si si vybrala práve ju pri práci deťmi?
Počula som o KDP už v Košiciach, ale reálny kontakt s nimi prišiel až tu, v Nitre. Prvý rok som pracovala v materskom centre na Orechovom Dvore a videla som, že montessori prístup, ktorý sa tu pri 1-3 ročných deťoch praktizoval, robil doslova zázraky. Popri tom som absolvovala kvalitný montessori kurz v Prahe, takže tento štýl ma očaroval. Keď som na druhý rok dostala pracovné miesto v škôlke, chcela som byť vo svojej práci deťom čo najviac užitočná, reálne ich posúvať dopredu, a aj nadviazať na prácu sestier v materskom centre. Preto som sa prihlásila na dvojročný Montessori kurz pre 3- 6 ročné deti a zároveň aj na certifikovaný kurz KDP. Som učiteľka náboženstva a prirodzene ma to ťahá ku katechéze. Chcela som deti v škôlke otvárať pre Boha. KDP ma oslovili, lebo som vedela, že za nimi je Maria Montessori. A Montessori je pre mňa značka kvality.
V čom je iná ako metóda, s ktorou si doteraz pracovali?
Za svoj katechetický život som poznala viaceré metódy. Každá má čo do seba. Ak sa učí s láskou, zanietením a otvoreným srdcom na pôsobenie Ducha Svätého, Boh si koná svoje dielo cez rôzne spôsoby. Na KDP ma priťahuje kerygmatický prístup, ktorý tak dáva do popredia Druhý vatikánsky koncil, dôraz na darovanú a prijímanú spásu, vovádzanie do lásky, úžas, radosť. Cieľom nie sú vedomosti, ale vzťah. Páči sa mi rešpekt k dieťaťu a jeho poznanie, hlboká úcta k jeho dôstojnosti. Je super mať pripravené prostredie, ktoré dieťa vťahuje do tajomstva Boha a vedie ho k modlitbe, mať pomôcky do rúk dieťaťa a že si môže užívať ticho, poriadok, krásu a slobodnú vôľa v Átriu. Skúškou správnosti KDP je radosť detí.
Čo hovoríš na montessori pedagogiku, z ktorej táto metóda vychádza? Vieš sa s ňou stotožniť?
Na to som už v podstate odpovedala. Vnímam, že naozaj funguje. Je založená na pozorovaní dieťaťa a jeho potrieb. Ak sú deti správne podnecované, ak sa odpovedá na ich potreby, veľmi ich to rozvíja. Mala som sa možnosť presvedčiť sa o tom za rok pôsobenia v materskom centre, čo sa deti dokázali za ten čas naučiť a čo všetko vedeli samostatne urobiť. A hlavne ako sa tešili do centra! Bolo to pre ne zaujímavé prostredie, všetko ich tam ťahalo. Vyčakávali pred dverami materského centra už pred jeho otvorením a koľko plaču sme si zažili každý deň, keď ho museli opustiť! Mamky ich často brali domov nasilu. Montessori pedagogika je spojená s radosťou a uspokojením dieťaťa.
V čom tvoju prácu s deťmi zmenilo poznanie montessori prístupu?
Pravdu povediac, s malými deťmi som nikdy nepracovala, len so staršími, dospievajúcimi a mladými a to v štýle don Boscovho preventívneho systému /rozum, náboženstvo, láskavosť/. Malým deťom sa venujem len v týchto posledných troch rokoch. A je to pre mňa veľmi príjemný objav, ktorý som prijala ako výzvu a od začiatku som sa nechala v prístupe k nim formovať montessori pedagogikou. Jednoduchosť, podstata, málo slov, ticho, pozornosť k dieťaťu… to všetko sú akcenty montessori prístupu, na ktorých si teraz viac dávam záležať.
Ako reagujú na Katechézy Dobrého pastiera rómske deti? Myslíš, že im táto metóda sedí?
Áno, sedí im. Majú radi realitu a zároveň zmysel pre tajomstvo. Radi pracujú rukami, dotýkajú sa vecí, radi vnímajú zmyslami. Na toto je KDP metóda bohatá. Vedia byť ticho, vedia rešpektovať posvätno, veľmi radi sa modlia, bozkávajú posvätné predmety, sú plné lásky pred Bohom.
Čo ťa prekvapilo pri práci s rómskymi deťmi s touto metódou?
Neprekvapilo ma asi nič, skôr utvrdilo v intuícii, že táto metóda je pre ne vhodná. Rómske deti vedia úžasne žasnúť. Ale aby som to uviedla na správnu mieru, nie je to ako šibnutie čarovným prútikom: hľadanie prístupu k rómskym deťom v rámci KDP, ale aj celkovo, súvisí s námahou, aj s trápením, aj s nervami, aj s prešľapmi, lebo nie vždy správne odhadneme situáciu. Učíme sa. Hluk z vonku, neustále vyrušovanie, indispozícia detí z rôznych dôvodov – dávky, fetovanie v rodine, nečakané zvraty, ktorým nerozumieme, poruchy správania, zanedbané deti, agresivita… Úzka je a plná tŕnia cesta k výšinám…
Ako sa rómske deti modlia?
Zo srdca. Sú spontánne, úprimné, radi spievajú, niekedy aj celé Átrium si pospevujú napr. Pán je môj Pastier, nič mi nechýba, alebo Maličký, možno si maličký, tak práve Teba má Pán Ježiš rád…
Rómska kultúra je známa svojou živosťou. Vedia byť rómske deti v tichu?
Vedia. Majú zmysel pre tajomstvo, vedia ho precítiť, sú veľmi otvorené pre Boha. Je to v nich niečo úplne prirodzené.
Čo ťa na tomto celom programe najviac uchvacuje?
Je naozaj premyslený, podstatné informácie ostanú v dieťati veľmi silno uložené, lebo ich vnímajú všetkými zmyslami. Katechézy sú navzájom prepojené, doplňujúce sa a prehlbujúce.
Spomínaš si na nejaký zážitok z átria, ktorý ťa v dobrom zasiahol?
No, je veľa drobností, ktoré mi vedia pohladiť dušu a vlievajú do nej nádej: keď vidím, že im chutí prísť do Átria, že sa tešia, že vedia rešpektovať ticho a poriadok. Keď idú k svojim činnostiam a vnímam, že ju nielen vykonávajú, ale sa aj modlia – pri modlitebnom kútiku, pri oltáriku, pri poslednej večeri, pri Dobrom pastierovi… Ako si zbožne pospevujú, ako chlapci majú bližšie k činnosti s vecami a dievčatá skôr k tvorivým aktivitám. Keď im dám možnosť vyjadriť sa pri spoločnej modlitbe, najčastejšie odpovedajú láskou: „Ľubim ťa“, „ Lúbime ťa, Ježiš“. Keď dobíjajúcim sa deťom dovolím vojsť do Átria, akí sú vďační za to a rešpektujúci všetko, čo poviem. Keď sú sústredení pri práci, či katechéze. Minule som počas Átria nevhodne zasiahla: chcela som odložiť sv. Písmo zo stoličky na stôl, kam patrí a 5 ročná Norma ma s rozčúlením v očiach zastavila: „Čo robíš, veď ja si z neho čítam?!“
Ktorá katechéza je tvojmu srdcu najbližšia? Ktorú rada prezentuješ?
Ťažko povedať. Tým, že katechézy prechádzam prvý rok, každá z nich je pre mňa taká adrenalínová – tak ako keď človek robí niečo prvý raz – s bázňou a istým vzrušením. Ale asi tak najviac mi rezonujú katechézy o Dobrom pastierovi, prípadne hneď tá prvá, uvádzanie do modlitbového kútika, ako Ježiš miluje deti… Posledne som nad stôl dobrého pastiera nalepila plagát, krásnu ikonu Dobrého Pastiera ktorý sa skláňa a celým svojim telom objíma ovečku. Sedeli sme pred stolom a poznamenala som: „Takto pastier ľúbi svoju ovečku“. Dievčatko, ktoré sedelo vedľa mňa, sa postavilo, priložilo svoju hlávku k mojej a položilo svoje ruky na moje plecia a tak v tichosti ostalo. K nej sa pridalo aj ostatné osadenstvo a tak sme v kolektívnom objatí s hlavami dokopy zotrvali dobrú chvíľu. Keď sme sa od seba oddelili, nikto to nekomentoval. Bolo to intenzívne a krásne.
Aké sú tvoje plány a sny v rámci tohto programu?
Prechádzam katechézy prvý rok a vidím, že sa dajú použiť aj pre staršie deti. Do 10-11 rokov spokojne. Inšpirujem sa nimi aj v prvom roku prípravy na prvé sv. prijímanie. Spolu so mnou je do KDP zapojená aj sestra Erika. Rozprávame o našej realite a rozmýšľame, ako nastaviť katechézy na budúci rok, aby sme vedeli zachytiť väčší počet detí. Začali sme katechézou škôlkárskych detí v rámci vyučovania, ale vidíme, že má svoje čaro venovať sa aj deťom ktoré sa do Átria dobíjajú v poobedných hodinách. Našim snom je získať väčší priestor pre Átrium, lebo jeden kontajner je dosť obmedzujúci na pohyb a poobede sme pri činnosti dosť vyrušovaní búchaním a vykrikovaním detí zvonka, ktoré chcú ísť do vnútra. Tak sa za to v komunite modlíme. Ak Dobrý Pastier chcel prísť na Orechov Dvor medzi svoje ovečky, tak veríme, že sa o všetko postará. Ale na začiatok, keď katechézy len rozbiehame a získavame odozvu a skúsenosti, Bohu vďaka aj za tento priestor. V správnom čase príde určite aj väčší.
Čo by si odkázala našim čitateľom?
Srdečne ich pozdravujem. Nech nás všetkých vedie Duch Svätý, aby sme dokázali vytvárať čo najlepšie podmienky v prostredí, aj v nás samých, aby vzťah Boh-dieťa sa mohol čo najplnšie uskutočňovať.
Otázky kládla Mária Dzurillová
