“Bol čas, kedy som nepoznala slovo advent – čas upratovania, Deda mráza, snehu, vločiek, striebornej a zlate nedele. Bol čas, ktorý bol preplnený dobrými skutkami a „ozdobovaním“ stromčeka. Čas, kedy som sa nechala viesť obdobím adventu. Prišiel čas, kedy som hľadala a objavovala advent a jeho zmysel pre seba. Posledné roky hľadám a objavujem advent v rodine – pre malých i veľkých. Som vďačná, že sa v tento čas chceme všetci doma „ladiť“ na čas prípravy. Veľmi mi pomáha to, čo už niekoľko rokov spoznávam cez katechézy Dobrého pastiera. Odkrývajú sa detaily, ktoré sú podstatné. A nielen pre deti.
Fialová farba, fialové sviece, veniec bez zbytočných ozdôb a trblietok. I to najmenšie dieťa vníma, že tento čas je iný. I my veľkí to vnímame, jednoduchosť nás upokojuje, stišuje, zameriava na podstatu. Božie slovo – nechávame ho zaznievať. Potrebujeme čas, aby prehovorilo a znelo v našich srdciach. Vychutnávame si ho. S malým Ondrejkom to za posledné dva roky bolo silné prežívanie symboliky a kontrastu svetla a tmy, očakávania, vnímanie túžby a potreby Svetla (Iz 9,1a). Božie slovo je pokladom, ktorý odkrývame a snažíme sa nájsť odpoveď na otázku: čo mi Božie slovo hovorí a čo ja môžem urobiť dnes? Toto je ťažké i pre nás, dospelých. Pre deti to znamená, že potrebujú nájsť určitý návod, aby cez prácu svojich rúk znovu prežili konkrétny aspekt Božieho slova (napr. pri proroctve o hostine Iz 25,6 môžeme napiecť medovníky). Minulý rok sme kráčali adventom cestou Jesseho stromu – čítali sme veľké príbehy Biblie a vyfarbovali sme si obrázky k nim. Tento rok ho nechávam pre mňa a manžela, aby sme sa cez ohlasovanie učili, čo nachádzať v týchto silných obrazoch. Pre Ondrejka, keďže si vyprosil adventný kalendár vo forme domčeka, do každého mini šuflíčka sa zmestí len malý papierik s Božím slovom a aktivitou, ktorá jemu (aj nám) pomôže si ho viac nosiť v srdci (napr. sv. Ondrej – stretnutie s Ježišom, krátky životopis a na mape sme pozerali, kde všade Ondrej šiel a ohlasoval evanjelium). A tak i počas dňa sa môže zastaviť, pripomenúť si, opýtať sa, vyjaviť mi, čo sa odohráva v jeho vnútri. Má aj riekankové a pesničkové obdobie, preto viac ako po minulé roky spievame adventné piesne. I tie nám pomáhajú nestratiť sa v mnohých aktivitách, pripomínajú, aký čas žijeme. A zároveň vzbudzujú radosť z očakávania toho najväčšieho Daru. Spoločná modlitba je v tomto období tiež trošku iná. Prostredie i rytmus dní, piesne, aktivity. Všetko to pretvára modlitbu, aby nielen z našich úst, ale aj zo sŕdc, znelo očakávanie. No úprimne, advent je pre mňa cestou načúvania a pozorovania: čo mne, nám, Ondrejkovi pomôže sa pripraviť na slávenie Ježišovho narodenia, na čo je potrebné sa zamerať teraz? Pripomínam si, že menej často znamená viac, ísť k podstate. Je čas. Čas darovaný, ktorý má zmysel, keď budem ním kráčať a vychutnávať si ho podľa Božieho plánu. Oplatí sa dobre sa pripraviť. Dobre neznamená vždy podľa šablóny alebo inšpirácie niekoho zvonku. Ja pozerám vôkol seba, na svojich milovaných a hľadám cestu. Cestu, ktorá nás tento rok privedie do Betlehema, do tej jednoduchosti, kde nielen uvidíme dieťa, ale spoznáme v ňom nášho Boha.” Autorka: Katka Gabajová – átrium Bratislava
