Alžbeta a Martin Sojakovci sú manželia žijúci so svojimi deťmi v Banskej Bystrici. Alžbeta už niekoľko rokov slúži v átriu. Martin strávil dva týždne v atmosfére certifikovaného kurzu Katechéz Dobrého pastiera starajúc sa o štvorročnú Alžbetku a dvojročného Eliáša. Obaja sú členmi spoločenstva Shekinah a ako sami hovoria, ich poslaním je ohlasovať lásku Ježiša Vykupiteľa, a tým je charakterizovaný aj ich životný štýl: slúžiť.
Ako si sa dostala ku Katechézam Dobrého pastiera a čo ťa na nich najviac oslovilo?
Pred tromi rokmi som sa o nich dopočula od mamiek v spoločenstve a prihlásila som sa na víkendový workshop. Chcela som vedieť, ako viesť moje deti k Bohu, ale upútalo ma to len teoreticky, nevidela som cestu, čo s tým ďalej. Teraz viem, že aj to bolo súčasťou dobrého Božieho plánu so mnou, lebo práve tento úvodný workshop mi v pravý čas otvoril dvere k certifikovanému kurzu v Pezinku. Práve tam zahorelo moje srdce pre Katechézy. Spoznala som, aké je dobré ohlasovať živého Ježiša deťom takým spôsobom, ktorý rešpektuje ich prirodzenosť a zároveň odpovedá na ich najväčšiu potrebu – zakúsiť lásku Boha. Verím, že Katechézy vytvárajú priestor na stretnutie Boha a dieťaťa. A náš Boh – On nepremešká túto chvíľu a ukazuje sa vo svojej láske, kráse, dobrote a dotýka sa priamo detského srdca. I toho môjho.
Martin, keď Alžbetka s touto novinkou prišla domov, čo si si o tom pomyslel?
Martin: Skôr ako s tým Alžbeta “prišla domov”, som už niečo o Katechézach Dobrého pastiera začul od iných žien v našom okolí, a keďže to boli hlavne svedectvá o tom, aké ovocie toto dielo prináša a ako deti reagujú, páčilo sa mi to. Podobenstvo o dobrom pastierovi je mi veľmi blízke, pokladám sa za jednu z jeho ovečiek, a tak je to pre mňa o to príťažlivejšie.
Povedz nám viac vašom átriu.
Vďaka otvorenému srdcu kňazov pôsobiacich vo farnosti Banská Bystrica – mesto, máme k dispozícií rozľahlú miestnosť v centre mesta. O naše átrium a materiály sa staráme viaceré mamky, pracujeme ako tím. Spomeniem Zuzku a Terezku, ktoré majú veľký dar robiť s drevom a s horlivosťou vyrábajú drevené diorámy, stojany, skrinky či aktuálne sakristiu. Čo si zaželáme, to ony majstrovsky zhotovia. Potom je tu Magdalénka, ktorá s ochotou prepíše Božie slovo. Iné z nás zas rady zaobstarajú pekné tácky, krabičky, mištičky… Átrium ešte nemáme kompletne vybavené, no postupne na tom pracujeme. Je pre mňa dôležité, aby som sa aktívne zapojila do výroby materiálov. Je to čas mojej modlitby a prípravy, ale tiež ma to prepája s materiálom, ktorý sa mi stáva blízkym a táto práca je pre mňa zdrojom radosti.
Menia vedomosti z oblasti Katechéz Dobrého pastiera prístup k vašim vlastným deťom? Ako?
Alžbeta: Na kurze sa ma veľmi dotkol spôsob akým lektorka, sestra dominikánka Theresa Anne, pristupovala k dieťaťu. Niekto z účastníkov jej aj položil otázku, ako sa to naučila a ona odpovedala, že to Boh pretvoril jej srdce, lebo čím ďalej, tým viac vstupuje do tajomstva, kým je dieťa a učí sa naň pozerať Božím pohľadom. To je môj prvý dôvod k žasnutiu – moje samotné deti. Keď som počúvala katechézu o Dobrom Pastierovi, tak som si uvedomila, že aj malé ovečky majú uši a počujú hlas Pastiera. Vstúpila som do viery, že moje deti počujú Pastiera a tá veľké ovca (t.j. ja) im nemusí všetko rozprávať. Od tej chvíle som vstúpila do novej slobody v odovzdávaní viery deťom a do väčšej dôvery môjmu Pastierovi, že on sa o ne postará. Tiež sa zmenilo to, že po prečítaní si vybranej state z Písma, už nehovorím deťom ako dané slovo vnímam ja, ale skrze otázky spolu nad prečítaným rozmýšľame. Napríklad: Čo robí Dobrého pastiera dobrým? Alebo: Ako sa asi cítila Mária, keď počula anjelove slová? Tým nechávam Božie slovo pôsobiť v deťoch aj vo mne. Martin: Čím viac viem o fungovaní v átriu a o spôsobe ako majú dospelí v Katechézach Dobrého pastiera pracovať s deťmi, tým viac si uvedomujem svoje nedostatky vo výchove – v pozorovaní, počúvaní, v nazeraní na naše deti Božími očami. Mám z toho aj výčitky, no hlavne mi to otvára oči, že sa to s deťmi dá robiť aj inak. Učím sa pozorovať a počúvať a najmä asi rozmýšľať nad tým, akým spôsobom odovzdať tajomstvo evanjelia našim deťom.
V tomto období žijeme kvôli pandémii inak ako bežne. Klasická práca v átriu je zastavená. Čo vám napadá ako prvé v kontexte Katechéz Dobrého pastiera a tejto doby?
V tento čas sa mení svet a verím, že ani my nie sme takí istí ako predtým. Novým átriom sa stali naše domovy a katechétmi rodičia. V átriách je už pripravené prostredie, no doma sme si ho museli prvýkrát alebo nanovo vytvoriť, stálo nás to viac premýšľania či úsilia, aby sme vstúpili do domácej liturgie. A možno sme boli svedkom veľkej radosti, svedkom viery. Alebo naopak, boli sme usvedčení z ľahostajnosti a vďaka Bohu máme čas na nápravu.
Mnohí dospelí, ktorí prišli do kontaktu s Katechézami Dobrého pastiera hovoria, že ich samých tento program veľmi pretvára. Ako ste na tom vy?
Alžbeta: Vyjadrujem vieru i nádej, že Boh ma aj týmto spôsobom premieňa, aj keď mnohé nevidím. Z kurzu vo mne silno rezonuje myšlienka, že v átriu je všetko modlitbou, že všetko smeruje k modlitbe. Snažím sa preniesť si toto uvažovanie do každodenného života – vedome vstupujem do uvedomenia si toho, že všetko čoho sa moje ruky dotýkajú a okolnosti s ktorými sa stretávam, sú tu pre mňa, pre moje posvätenie. Neustále si “nosím” so sebou aj Katechézy a často nad nimi premýšľam. Som vďačná za milosť, že môžem zažívať chvíle, keď sú deti blízko Bohu, keď sa spolu dotýkame veľkých tajomstiev. Aj mne to pomáha rásť vo viere. Martin: Mňa sa najviac dotýka ovocie Katechéz. Svedectvá katechétov o tom, ako práca v átriu pretvára deti. Ich obrázky, slová, myšlienky. Žasnem nad tým, ako deti, dokážu prijať a pochopiť také veľké tajomstvá.
Alžbeta máš víziu čím sa má vaše átrium postupne stať? Martin, čím by podľa teba átriá v našich farnostiach mali byť?
Alžbeta: Veľmi túžim, aby každé dieťa spoznalo Dobrého pastiera, nech už je to cez naše átrium alebo iným spôsobom. Kiežby naše átrium bolo miestom, kde si dve hlbočiny – Boh a dieťa – povedia o vzájomnej láske. Dúfam, že naše átrium raz bude priestorom práce a modlitby pre mnohé deti rôznych vekových kategórií a nájdu sa katechéti, ktorí ich budú vhodným spôsobom sprevádzať. Martin: Mne raz Alžbeta povedala, že by chela, aby “TO” každé dieťa mohlo zažiť. Takže átriá by mali byť miestom, kde “TO” deti môžu zažiť.
Vaše vianočné želanie pre všetkých, ktorí čítajú náš Spravodaj.
Prajeme všetkým požehnané, pokojné a radostné Vianočné sviatky. Nech Svetlo, ktoré prichádza na túto zem a má moc preniknúť akúkoľvek temnotu, zažiari v nás samých, v našich vzťahoch i v situáciách, v ktorých sa nachádzame. Amen.
