“Zastaviť sa, spomaliť, venovať čas a byť tu jeden pre druhého”
“Zastaviť sa, spomaliť, venovať čas a byť tu jeden pre druhého” alebo zdieľanie z certifikovaného kurzu v Žiline
Človek sa dokáže nadchnúť pre nejakú myšlienku, úmysel, nápad či vec. Postupom času, ako sa blíži samotná realizácia, nastavajú v mysli pochybnosti, obavy a otázky typu: má to zmysel? Je to práve to, po čom túžim? Je to správne? Obavy sú o to väčšie, ak sa jedná o veľké dielo, ktorým bezpochyby Katechézy Dobrého pastiera sú.
Ako učiteľka katolíckej materskej školy mám obrovský rešpekt a pokoru pred duchovným formovaním detí. Preto ma veľmi potešilo, že sa môžem zúčastniť tohto kurzu – katechéz, ktoré ma naučia objasňovať deťom tie úžasné tajomstvá našej viery primerane ich veku.
Je prirodzené, že pred samotným začiatkom som začala mať pochybnosti. Preto som prosila Ducha Svätého o dary nábožnosti, poznania a rozumu a moje obavy sa začali rozplývať. Ešte viac sa rozplynuli, keď som spoznala úžasné lektorky a všetkých, ktorí sa podieľali na tomto kurze i celý kolektív zúčastnených. Pri ich slovách som si uvedomila, že väčšina z nich prežívala radosti aj obavy podobne ako ja.
Postupne sme sa začali navzájom podporovať a uvedomovať si, že to má veľký zmysel. Zmysel objaviť a rozvíjať ten duchovný potenciál dieťaťa. O to viac, keď žijeme vo veľmi uponáhľanej dobe, v ktorej chceme len dobré výsledky, chceme spĺňať normy, chceme dosahovať ciele a uniká nám tá podstata. Zastaviť sa, spomaliť, venovať čas a byť tu jeden pre druhého.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú som sa na kurze naučila, je schopnosť spomaliť a rozmýšľať, čo je v živote dôležité a podstatné. Na kurze som doslova „hltala“ každé slovo lektoriek, každý ich pohyb, gesto. Ten pokoj, ktorý z nich vyžaroval, tá obrovská pokora a úcta pred Božím slovom a tajomstvami viery. Tento ich prejav sa dotýkal môjho srdca a ja som tajomstvá našej viery prežívala ako dieťa s veľkou radosťou a naplnením.
Zmyslom katechéz je priviesť deti k úprimnému a živému vzťahu s Bohom a prehlbovať tento vzťah. Každou novou katechézou som sa cítila ako dieťa – bližšie k Bohu, k jeho poznaniu a prehlbovala som svoj vzťah k nemu. Nádherný pocit… Akoby sa vám zrazu otvorili oči a vidíte to, čo sa vám predtým zdalo byť také bežné a samozrejmé, také automatické. Teraz vidíte každé gesto a dokážete ho precítiť. Mám na mysli predovšetkým slávenie a prežívanie svätej omše, ktorá je plná gest. A práve vo svojom átriu má dieťa možnosť aktívne sa zapojiť do jej príprav. Má možnosť pripravovať oltár, ampulky, kalich, zapojiť sa do procesie a do rôznych iných úkonov. Týmto spôsobom tak môžeme dieťa vovádzať do plnšieho prežívania liturgie, do plnšieho slávenia svätej omše. Vďaka týmto katechézam dokáže dieťa presnejšie spoznávať udalosti, ktoré predstavujú základ kresťanstva.
Keď nám lektorka Deborah Presser-Velder prezentovala paschálne tajomstvo s názvom Posledná večera, boli sme po celom dni už všetci unavení a určite bola unavená aj ona. Ale s pokojom, s obrovskou pokorou a citom neurýchlila ani jedno gesto, neskrátila ani jednu časť. Prežívala to naplno, akoby sedela v tom večeradle pri našom Pánovi. Toto sú okamihy, kedy vám prebehnú po chrbte zimomriavky, ste dojatí a túžite po hlbšej viere, po Božej prítomnosti.
Mojou srdcovou katechézou je však podobenstvo o horčičnom zrnku. Túto katechézu nám odprezentovala sr. Darjana Toman. Slová, ktoré vyslovovala, spôsob, akým nás povzbudzovala k žasnutiu nad maličkosťou zrnka a nad veľkosťou Božieho kráľovstva. Aká sila? Aká moc? Toto je cesta, ktorou môžu deti odhaľovať Boží plán a zároveň sa Ním nechať volať po mene.
A ja som Bohu vďačná, že ma pozval na túto novú cestu, aby som si s ním mohla budovať živý vzťah a zároveň mohla preň nadchnúť aj deti. Vďaka Bohu aj za vás, ktoré ste nám toto Božie dielo odovzdali a sprostredkovali. Už teraz sa teším na pokračovanie.
Autorka: Michaela Golisová – účastníčka certifikovaného kurzu, učiteľka v katolíckej materskej škole v Martine
Začiatkom roku 2020 sme v spolupráci so Školským úradom Žilinskej diecézy spustili projekt, ktorý má priniesť dielo Katechéz Dobrého pastiera do cirkevných škôlok a škôl v celej diecéze. V rámci projektu sme v lete 2020 organizovali prvú časť certifikovaného kurzu pre zamestnancov týchto škôlok a škôl. Bol to pre nás veľmi vzácny čas. O tom, čo sme tam zažili sa s nami podelila účastníčka kurzu Miška Golisová:
Človek sa dokáže nadchnúť pre nejakú myšlienku, úmysel, nápad či vec. Postupom času, ako sa blíži samotná realizácia, nastavajú v mysli pochybnosti, obavy a otázky typu: má to zmysel? Je to práve to, po čom túžim? Je to správne? Obavy sú o to väčšie, ak sa jedná o veľké dielo, ktorým bezpochyby Katechézy Dobrého pastiera sú.
Ako učiteľka katolíckej materskej školy mám obrovský rešpekt a pokoru pred duchovným formovaním detí. Preto ma veľmi potešilo, že sa môžem zúčastniť tohto kurzu – katechéz, ktoré ma naučia objasňovať deťom tie úžasné tajomstvá našej viery primerane ich veku.
Je prirodzené, že pred samotným začiatkom som začala mať pochybnosti. Preto som prosila Ducha Svätého o dary nábožnosti, poznania a rozumu a moje obavy sa začali rozplývať. Ešte viac sa rozplynuli, keď som spoznala úžasné lektorky a všetkých, ktorí sa podieľali na tomto kurze i celý kolektív zúčastnených. Pri ich slovách som si uvedomila, že väčšina z nich prežívala radosti aj obavy podobne ako ja.
Postupne sme sa začali navzájom podporovať a uvedomovať si, že to má veľký zmysel. Zmysel objaviť a rozvíjať ten duchovný potenciál dieťaťa. O to viac, keď žijeme vo veľmi uponáhľanej dobe, v ktorej chceme len dobré výsledky, chceme spĺňať normy, chceme dosahovať ciele a uniká nám tá podstata. Zastaviť sa, spomaliť, venovať čas a byť tu jeden pre druhého.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú som sa na kurze naučila, je schopnosť spomaliť a rozmýšľať, čo je v živote dôležité a podstatné. Na kurze som doslova „hltala“ každé slovo lektoriek, každý ich pohyb, gesto. Ten pokoj, ktorý z nich vyžaroval, tá obrovská pokora a úcta pred Božím slovom a tajomstvami viery. Tento ich prejav sa dotýkal môjho srdca a ja som tajomstvá našej viery prežívala ako dieťa s veľkou radosťou a naplnením.
Zmyslom katechéz je priviesť deti k úprimnému a živému vzťahu s Bohom a prehlbovať tento vzťah. Každou novou katechézou som sa cítila ako dieťa – bližšie k Bohu, k jeho poznaniu a prehlbovala som svoj vzťah k nemu. Nádherný pocit… Akoby sa vám zrazu otvorili oči a vidíte to, čo sa vám predtým zdalo byť také bežné a samozrejmé, také automatické. Teraz vidíte každé gesto a dokážete ho precítiť. Mám na mysli predovšetkým slávenie a prežívanie svätej omše, ktorá je plná gest. A práve vo svojom átriu má dieťa možnosť aktívne sa zapojiť do jej príprav. Má možnosť pripravovať oltár, ampulky, kalich, zapojiť sa do procesie a do rôznych iných úkonov. Týmto spôsobom tak môžeme dieťa vovádzať do plnšieho prežívania liturgie, do plnšieho slávenia svätej omše. Vďaka týmto katechézam dokáže dieťa presnejšie spoznávať udalosti, ktoré predstavujú základ kresťanstva.
Keď nám lektorka Deborah Presser-Velder prezentovala paschálne tajomstvo s názvom Posledná večera, boli sme po celom dni už všetci unavení a určite bola unavená aj ona. Ale s pokojom, s obrovskou pokorou a citom neurýchlila ani jedno gesto, neskrátila ani jednu časť. Prežívala to naplno, akoby sedela v tom večeradle pri našom Pánovi. Toto sú okamihy, kedy vám prebehnú po chrbte zimomriavky, ste dojatí a túžite po hlbšej viere, po Božej prítomnosti.
Mojou srdcovou katechézou je však podobenstvo o horčičnom zrnku. Túto katechézu nám odprezentovala sr. Darjana Toman. Slová, ktoré vyslovovala, spôsob, akým nás povzbudzovala k žasnutiu nad maličkosťou zrnka a nad veľkosťou Božieho kráľovstva. Aká sila? Aká moc? Toto je cesta, ktorou môžu deti odhaľovať Boží plán a zároveň sa Ním nechať volať po mene.
A ja som Bohu vďačná, že ma pozval na túto novú cestu, aby som si s ním mohla budovať živý vzťah a zároveň mohla preň nadchnúť aj deti. Vďaka Bohu aj za vás, ktoré ste nám toto Božie dielo odovzdali a sprostredkovali. Už teraz sa teším na pokračovanie.
Autorka: Michaela Golisová – účastníčka certifikovaného kurzu, učiteľka v katolíckej materskej škole v Martine
[/vc_column_text]
Začiatkom roku 2020 sme v spolupráci so Školským úradom Žilinskej diecézy spustili projekt, ktorý má priniesť dielo Katechéz Dobrého pastiera do cirkevných škôlok a škôl v celej diecéze. V rámci projektu sme v lete 2020 organizovali prvú časť certifikovaného kurzu pre zamestnancov týchto škôlok a škôl. Bol to pre nás veľmi vzácny čas. O tom, čo sme tam zažili sa s nami podelila účastníčka kurzu Miška Golisová:
Človek sa dokáže nadchnúť pre nejakú myšlienku, úmysel, nápad či vec. Postupom času, ako sa blíži samotná realizácia, nastavajú v mysli pochybnosti, obavy a otázky typu: má to zmysel? Je to práve to, po čom túžim? Je to správne? Obavy sú o to väčšie, ak sa jedná o veľké dielo, ktorým bezpochyby Katechézy Dobrého pastiera sú.
Ako učiteľka katolíckej materskej školy mám obrovský rešpekt a pokoru pred duchovným formovaním detí. Preto ma veľmi potešilo, že sa môžem zúčastniť tohto kurzu – katechéz, ktoré ma naučia objasňovať deťom tie úžasné tajomstvá našej viery primerane ich veku.
Je prirodzené, že pred samotným začiatkom som začala mať pochybnosti. Preto som prosila Ducha Svätého o dary nábožnosti, poznania a rozumu a moje obavy sa začali rozplývať. Ešte viac sa rozplynuli, keď som spoznala úžasné lektorky a všetkých, ktorí sa podieľali na tomto kurze i celý kolektív zúčastnených. Pri ich slovách som si uvedomila, že väčšina z nich prežívala radosti aj obavy podobne ako ja.
Postupne sme sa začali navzájom podporovať a uvedomovať si, že to má veľký zmysel. Zmysel objaviť a rozvíjať ten duchovný potenciál dieťaťa. O to viac, keď žijeme vo veľmi uponáhľanej dobe, v ktorej chceme len dobré výsledky, chceme spĺňať normy, chceme dosahovať ciele a uniká nám tá podstata. Zastaviť sa, spomaliť, venovať čas a byť tu jeden pre druhého.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú som sa na kurze naučila, je schopnosť spomaliť a rozmýšľať, čo je v živote dôležité a podstatné. Na kurze som doslova „hltala“ každé slovo lektoriek, každý ich pohyb, gesto. Ten pokoj, ktorý z nich vyžaroval, tá obrovská pokora a úcta pred Božím slovom a tajomstvami viery. Tento ich prejav sa dotýkal môjho srdca a ja som tajomstvá našej viery prežívala ako dieťa s veľkou radosťou a naplnením.
Zmyslom katechéz je priviesť deti k úprimnému a živému vzťahu s Bohom a prehlbovať tento vzťah. Každou novou katechézou som sa cítila ako dieťa – bližšie k Bohu, k jeho poznaniu a prehlbovala som svoj vzťah k nemu. Nádherný pocit… Akoby sa vám zrazu otvorili oči a vidíte to, čo sa vám predtým zdalo byť také bežné a samozrejmé, také automatické. Teraz vidíte každé gesto a dokážete ho precítiť. Mám na mysli predovšetkým slávenie a prežívanie svätej omše, ktorá je plná gest. A práve vo svojom átriu má dieťa možnosť aktívne sa zapojiť do jej príprav. Má možnosť pripravovať oltár, ampulky, kalich, zapojiť sa do procesie a do rôznych iných úkonov. Týmto spôsobom tak môžeme dieťa vovádzať do plnšieho prežívania liturgie, do plnšieho slávenia svätej omše. Vďaka týmto katechézam dokáže dieťa presnejšie spoznávať udalosti, ktoré predstavujú základ kresťanstva.
Keď nám lektorka Deborah Presser-Velder prezentovala paschálne tajomstvo s názvom Posledná večera, boli sme po celom dni už všetci unavení a určite bola unavená aj ona. Ale s pokojom, s obrovskou pokorou a citom neurýchlila ani jedno gesto, neskrátila ani jednu časť. Prežívala to naplno, akoby sedela v tom večeradle pri našom Pánovi. Toto sú okamihy, kedy vám prebehnú po chrbte zimomriavky, ste dojatí a túžite po hlbšej viere, po Božej prítomnosti.
Mojou srdcovou katechézou je však podobenstvo o horčičnom zrnku. Túto katechézu nám odprezentovala sr. Darjana Toman. Slová, ktoré vyslovovala, spôsob, akým nás povzbudzovala k žasnutiu nad maličkosťou zrnka a nad veľkosťou Božieho kráľovstva. Aká sila? Aká moc? Toto je cesta, ktorou môžu deti odhaľovať Boží plán a zároveň sa Ním nechať volať po mene.
A ja som Bohu vďačná, že ma pozval na túto novú cestu, aby som si s ním mohla budovať živý vzťah a zároveň mohla preň nadchnúť aj deti. Vďaka Bohu aj za vás, ktoré ste nám toto Božie dielo odovzdali a sprostredkovali. Už teraz sa teším na pokračovanie.
Autorka: Michaela Golisová – účastníčka certifikovaného kurzu, učiteľka v katolíckej materskej škole v Martine
