„Kto si, Ježiš?“
Ľudia, napriek tomu, že poznali Ježišovo meno a vedeli odkiaľ je, i tak sa ho pýtali: „Kto si?“ I ja sa spolu s deťmi pýtam Ježiša: „Kto si?“ a v hlbinách môjho srdca zaznieva aj neodkladná otázka mojej identity: „A kto som ja? Kým som pre teba?“ Ježiš chce, aby som poznala odpoveď. On nás pozýva, aby sme vstúpili do tajomstva Jeho osoby i jeho vzťahu k nám.
S deťmi zvlášť v pôstnom čase meditujeme nad Podobenstvom o dobrom pastierovi. Toto podobenstvo je klenotom, pretože odpovedá na hlboké vnútorné potreby človeka, a to počnúc najmenšími. Práve s tými najmenšími mierime do srdca podobenstva – deti nachádzajú v tomto podobenstve Milujúceho, ktorý ich volá po mene a miluje osobne. A deti, keď spoznajú túto lásku, sú naplnené hlbokou radosťou.
Rada počúvam reakcie detí, keď spolu premýšľame nad týmto podobenstvom. Som v bázni pred tým ako pevne stoja v dôvere voči Pastierovi, v jeho lásku, dobrotu, ochrannú prítomnosť a starostlivosť, ktorou zahŕňa svoje ovce. Deťom doprajeme čas, aby sami objavili, že tými ovcami sú oni. No tento čas spoznávania Pastiera je veľmi cenným, je to čas zaľúbenia sa a pokojnej radosti z Neho. Je to čas rastu semienka dôverujúcej viery
V átriu sa stretávame s tým, že deti často kreslia, že ovce sú šťastné, keď sú s Dobrým pastierom. Spomínam si na rozhovor s jedným chlapcom, ktorý nakreslil veľa usmiatych oviec okolo Pastiera, reagovala som: „Vidím, že sa ovce usmievajú.“ On na to: „Áno, sú šťastné, lebo sú pri pastierovi.“ Pokračujem: „A čo sú to za ovce?“, odpovedá: „Špeciálne“. Chcem zistiť v čom spočíva ich výnimočnosť a tak sa pýtam: „Špeciálne?“ Chlapec jednoducho odpovie: „Áno, špeciálne. Sú to Pastierove ovce.“ Usmejem sa. Tento päťročný chlapec ešte neobjavil, že tie ovce sme my, ale to mi vôbec nevadí. Absorbuje lásku a raz spozná, že táto prítomná láska je tu celá pre neho. Som vo viere, že do jeho i môjho srdca sa vrýva, že nie okolnosti života, ale život s Ježišom prináša skutočnú radosť.
Aj staršie deti potrebujú objaviť lásku Dobrého pastiera. Zároveň ju potrebujú zakúsiť rozšírenú aj o aspekt vernosti a nemennosti, ak aj urobia chybu. Spoznávame Pastierovo neúnavné hľadanie ovce. Nájdená ovca na pastierových pleciach je blízko jeho tváre. Kto z tých dvoch je šťastnejší?
Boj dobra a zla, ktorý je súčasťou našej reality, je prítomný aj v tomto podobenstve. Akú radosť prináša pre staršie deti spoznanie Pastiera ako toho, ktorý chráni a víťazí nad zlom. A tento Pastier, ktorý vedie svoje ovce, je ten kto pozná cestu. Vo vzťahu pastiera a ovce je dôvera a sloboda– kráča pred nimi, volá ich a dôveruje, že počúvajú. A ako ďaleko siaha mocný hlas Dobrého Pastiera?
Pamätám si ako som s Matúšom premýšľala nad podobenstvom o stratenej ovci. Skryl jednu ovcu do krabičky, zatvoril ju. Hľadal ju s figúrkou Pastiera a tu zrazu sa na mňa obrátil so slovami: „Čo ak Pastier tú ovcu nenájde?“. Prečítala som znova slová z Písma. Premýšľal, potom vážne povedal: „Určite ju nájde. Bude hľadať aj v noci. Bude hľadať, až kým ju nenájde.“
Tieto slová vo mne dlho rezonovali. Sám Pastier veľmi túži po blízkosti ovce. Čo mu odpoviem?
Alžbeta Sojaková, Átrium v Banskej Bystrici
