KDP medzi nami: Átrium v Spojenej škole sv. Uršule v Bratislave

Katechézy Dobrého pastiera medzi nami:

Átrium v Spojenej škole sv. Uršule v Bratislave

Dnes Vám predstavíme átrium, ktoré sa nachádza v Spojenej škole sv. Uršule v Bratislave. Átrium je pre deti vo veku od 6 až 9 rokov a bližšie sme sa o priebehu stretnutí porozprávali s Beatou, Maťou a so sestrami Luciou, Editou, Caritas a Agnesou.

V akých priestoroch sa nachádzate?

Sr. Lucia: Nachádzame sa v priestoroch Spojenej školy sv. Uršule, kde predtým bola kaplnka základnej školy a sakristia s kabinetom náboženstva. Po spojení základnej školy s materskou školou a gymnáziom bolo treba vybudovať väčšiu kaplnku pre spojenú školu a hoci s priestormi bývalej kaplnky boli viaceré plány, rozhodli sme sa vstúpiť do programu, ktorý sa bude inšpirovať Katechézami Dobrého pastiera, využiť tieto priestory ako učebňu náboženstva – átrium a pripraviť kvalitný priestor pre tento model vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva.

Sr. Edita: Átrium sa nachádza v tichšej časti budovy školy, mimo hlavného ruchu.  

Čo bolo hlavným dôvodom vzniku Vášho átria a čo Vám najviac pomohlo, prípadne čo bolo najväčšou prekážkou ?

Sr. Lucia: Naše átrium je špecializovaná učebňa školy, kde učíme hodiny náboženstva blokovou výukou (2 vyučovacie hodiny za sebou) a s programom, ktorý využíva katechézy inšpirované Katechézami Dobrého pastiera. To znamená, že Katechézy Dobrého pastiera prispôsobujeme školskému prostrediu a podmienkam, ktoré sú trocha špecifické oproti podmienkam pre katechézu vo farnosti. Berieme do úvahy dynamiku triedneho spoločenstva detí, ktoré sú spolu minimálne 5 a viac hodín denne, majú medzi sebou vytvorené vzťahy a to sa odráža aj na fungovaní, disciplíne a reakciách detí v átriu. Rešpektujeme školský vzdelávací program a rozvrh hodín, do ktorého je náboženstvo pre každú triedu zakomponované. Žiaci rešpektujú školský poriadok a pravidlá školy.

Hlavným dôvodom, prečo sme vstúpili do tejto formy vyučovania náboženstva bola túžba lepšie napĺňať poslanie, ktoré nám, ako uršulínkam, Cirkev dáva: vzdelávať a vychovávať so zreteľom na evanjelizáciu. Čiže využiť všetky také prostriedky vo výchove a vzdelávaní, aby sa dieťa, dospievajúci a mladý človek mohol osobne stretnúť so živým Kristom cez ohlasovanie radostného posolstva, kerygmu. Katechézy Dobrého pastiera okrem iných dôležitých prvkov rešpektujú vývinové potreby dieťaťa a texty Písma, témy Cirkvi a sviatostí sú vybraté, zoradené a prispôsobené tak, aby sa mohli čo najviac dotknúť srdca dieťaťa v danom vekovom období bez toho, aby znižovali hĺbku a vážnosť obsahu, ktorý ponúkajú. Aj pravidlá átria a práca detí s teologickým obsahom rešpektuje potreby dieťaťa a zároveň mu kladie potrebné nároky, aby rozvíjalo potenciál, ktorý je v ňom ukrytý. Vidíme tiež, že spôsob práce v átriu zodpovedá aj požiadavkám procesu školského vyučovania – žiaci môžu pracovať samostatne, v skupinách, prácou s materiálmi objavujú a učia sa tvorivo, témy sú usporiadané tak, že dávajú možnosť hlbšiemu porozumeniu podstaty a prepájaniu jednotlivých dôležitých obsahov, čo pomáha nielen nadobudnúť kvalitné vedomosti, ale vedieť ich aj aplikovať lepšie v živote a reflektovať svoje postoje, správanie vzhľadom na evanjelium.

Sr. Edita: Ďalším, veľmi dôležitým dôvodom, bolo zameranie sa na odovzdávanie kerygmy – radostnej zvesti evanjelia. A Katechézy Dobrého pastiera spĺňajú túto požiadavku. V dnešnej dobe vidíme že to, čo je najviac potrebné aj pre deti, ktoré prichádzajú z veriacich rodín je, aby sa zoznámili s Ježišom ako Dobrým pastierom – aby si vytvorili vzťah k Ježišovi, obľúbili si ho a potom spoznávali jeho učenie. 

Vaše átrium je pre staršie deti vo veku od 6 do 9 rokov. V čom je pre vás práca so staršími deťmi iná ako práca s deťmi do 6 rokov? Čo sa vám na nej najviac páči a čo považujete za najväčšiu výzvu?

Sr. Lucia: Ako učiteľka náboženstva mám skúsenosti s vyučovaním rímskokatolíckeho náboženstva žiakov od 1. po 9. ročník ZŠ. Deti do 6 rokov som neučila, poznám tento vek z rodín mojich súrodencov, kde mám viacero synovcov a neterí v tomto veku. V tomto školskom programe inšpirovanom Katechézami Dobrého pastiera som mala zatiaľ možnosť viesť skupinky detí v 2., 3. a 4. ročníku ZŠ. Určite má v tomto veku práca s deťmi už inú dynamiku ako práca s deťmi do 6 rokov. Katechézy musia byť svižné, dynamické, poznatky v nich deti už viac prepájajú a robia väčšie syntézy, radi robia v dvojiciach alebo trojiciach na veľkých projektoch, na ktorých pracujú aj viacero stretnutí za sebou. Tiež je úžasné pozorovať prácu žiakov, ktorá odráža ich myšlienkové pochody a reflektuje ich vzťah k Ježišovi i k sebe samým alebo medzi sebou navzájom.

Sr. Edita: Pre mňa je veľmi povzbudzujúce vidieť ako sa pomaly buduje u detí vzťah k Ježišovi. Je krásne sledovať ako ho prijímajú ako Dobrého pastiera, ktorý ich pozná po mene, ktorý sa o nich stará, a aj o tých, ktorých majú radi. A ak prejdú touto fázou poznania a pochopenia, kto je Dobrý pastier, tie následné katechézy sú plné nádherných “aha” momentov. Vrcholom sú katechézy, ktoré deti pripravujú na prvé sväté prijímanie – kde sú deti viac sústredené a sú pripravené vnímať podstatu Sviatosti Eucharistie a zmierenia.

Beata: Dieťa od 6 rokov začína vnímať svet a prostredie, v ktorom sa nachádza, inak ako mladšie dieťa. Je to dieťa, ktoré chce ísť do sveta a chce mu rozumieť, pochopiť ho. Vníma súvislosti, začína analyticky myslieť. Vie sa orientovať v čase, zaujímajú  ho dejiny. Hľadá odpovede na otázky: Kto som? Kto je Boh? Čo bolo na začiatku? Ako môžem ja pôsobiť vo svete a zmeniť ho? Už to nie je práca v átriu, ktorá spočíva v opakovaní tých istých činností, ale sú to vždy nové a nové výzvy, ktoré ho vracajú do hlavných tém a nútia ho ísť hlbšie. A to vnímam ako obrovskú výzvu: nanovo ponúknuť tú istú tému z nového pohľadu a osloviť dušu dieťaťa.

Čo vnímate, že sa detí v tomto veku najviac dotýka? Na ktorú tvár Boha sú najviac citlivé?

Sr. Caritas: Deti najviac vnímajú otvorenosť a štedrosť Boha, ktorý nám dáva vzácne dary. Deti skoro stále prepájajú prosby a vďaky s konkrétnymi udalosťami dňa. Postupne si uvedomujú Božiu prítomnosť. 

Sr. Edita: Pozornosť detí do ôsmich rokov sa najviac sústreďuje na to, že Ježiš je Dobrý pastier, a že ich pozná po mene. Radi prepisujú texty zo Sv. Písma, vyrábajú si modlitbové karty a radi pripravujú svoju vlastnú osobnú modlitbu, kde sa môžu vyjadriť svojim osobitným spôsobom. V deviatom roku sa ich dotýkajú morálne podobenstvá s prepojením na maximy a hlavne to, že Ježiš zostáva stále tým, ktorý ich učí, ako môžu lepšie žiť hlavné prikázanie a nie je tým, ktorý ich usvedčuje, že niečo robia zle. Vrcholom sú katechézy o svätej omši, kde sa detí dotýka sám Ježiš tým, že sa im daruje v chlebe. 

Beata: Deti v tomto veku vnímajú Boha ako Stvoriteľa, ktorý stvoril tento svet, v ktorom je toľko úžasných vecí. Boh, ktorý im dáva všetko, čo potrebujú a zároveň je pre nich milujúcim Otcom, ktorý ich čaká s otvorenou náručou a Dobrým pastierom, ktorý ich hľadá a teší sa, keď ich nájde. Boh, ktorý im odpúšťa hriechy a vedie ich po správnych chodníkoch. Učiteľ, ktorého dobré rady počúvajú.

V rámci prípravy detí na prvé sväté prijímanie ste sa inšpirovali Katechézami Dobrého pastiera. V čom vidíte prínos metódy KDP v tejto oblasti (napr. morálna formácia detí, posilnenie ich túžby prijať Eucharistiu….)?

Sr. Edita: Prínos týchto katechéz je naozaj veľmi veľký. U detí vnímam, že majú vybudovaný vzťah k Ježišovi. Pre nich je to niekto, kto ma pozná a má ma rád a ja ho poznám a mám ho rád. Keď dieťa má vzťah s Ježišom, všetko ostatné prijíma ľahšie a má záujem o to, čo sa mu ponúka zo strany katechéz. Vie si nájsť svoje miesto v átriu a neskôr aj v kostole, v Cirkvi. Morálne katechézy pomáhajú ísť hlbšie do vzťahu s Ježišom – deti začínajú chápať podstatu hriechu a hlavne dostávajú návod, čo so zlom robiť vo svojom živote, nie len ísť na spoveď, ale hlavne to, prečo zlo a hriech odmietať a rozhodovať sa pre dobro, lásku. 

Beata: Deti si cez láskyplný vzťah k Dobrému pastierovi budujú obraz Boha, ktorý ich čaká vo Sviatosti zmierenia a ktorý ich sýti Chlebom života. 

Sr. Lucia: Všimla som si, ako žiaci reagujú spontánne na prácu s maximami. Sú to výroky Pána Ježiša, ktoré konkretizujú, ako máme žiť evanjelium. Vo svojej podstate hovoria o tom, čo znamená žiť Desatoro v Novom zákone, čiže podľa evanjelia, radostnej zvesti. Sú deťom bližšie, dotýkajú sa akoby viac ich detského sveta a života a sú to práve pastviny, na ktoré ich vedie ich Dobrý Pastier. V morálnej formácii je to veľmi dôležitý moment – žiak má možnosť cez maximy viac objaviť a zakúsiť, že v kresťanstve spočíva morálka najmä v našej odpovedi na Božiu lásku, v našej reakcii na stretnutie sa s Bohom, ktorý je láska a dáva sa nám. A to považujem za veľký prínos.

Spomínate si na nejaký zážitok z átria, ktorý sa dotkol Vášho srdca?

Sr. Caritas: Tých momentov je viac, ale jeden z nich sa ma dotkol tak výrazne. Dievča z 2. ročníka ZŠ si prepojila žalm 23 s nedeľným evanjeliom o Samaritánke a Ježišovi, ktorý ju prosí o živú vodu. Ježiš je Dobrý pastier a Samaritánke – ovečke ponúka zdroj živej vody a privádza ju k pastvinám života. 

 Sr. Edita: Áno, je ich veľa. Od “aha” momentu, že Ježiš pozná aj moje meno a ten šťastný úsmev dieťaťa… až po moment, keď si dievčatko uvedomuje pri katechéze o príprave kalicha, kde víno predstavuje Ježiša a voda predstavuje nás ľudí, ktorí sme prítomní na sv. omši. Keď sa kvapka vody spojí s vínom, už je celá vínom a víno je Ježiš a Ježiš je celý svätý a dobrý a všetci sme v ňom svätí a dobrí – a ten úsmev poznania je na nezaplatenie. (Ja som svätá, aj moja maminka je svätá, aj moja kamarátka Julka je svätá – niečo nádherné. )

Beata: Každá katechéza je krásny zážitok, ktorý otvára srdcia detí. Je úžasné vidieť ako deti reagujú na zamyslenia, ako sa ich vzťah s Ježišom vyvíja a ako v sebe objavujú túžbu žiť podľa Jeho rád. Niekedy sú to kresby, niekedy slová pri modlitbe.

Maťa: Veľakrát som zažila ja osobne moment, kedy deti išli oveľa viac do hĺbky, ako ja. Naposledy ma prekvapilo 8 ročné dievča. Po mojej otázke ku katechéze ku žalmu 23 :
“Ako dlho je mnoho a mnoho dní?”
Odpovedala: “Do parúzie”.

Sr. Agnesa: Často žasnem nad úžasnými odpoveďami detí. Nad tým ako spontánne reagujú, akých syntéz, prepojení jednotlivých katechéz sú schopné. Podelím sa však s odpoveďou mladšieho dieťaťa – dieťaťa predškolského veku. S deťmi tohto veku pracujem viac. Taktiež sa týka meditácie prvých veršov žalmu 23. Pri slovách: “pasie ma na zelených pasienkach” som sa detí spýtala, čo si myslia, na aké pasienky Dávid myslí, čím ho pastier sýti ako ovečku? Jeden chlapec medzi 5. – 6. rokom spontánne vykríkol: “dáva mu vodu, víno, krv a chlieb”. A na otázku: “a aké víno mu dáva?”, odpovedal: “víno premenené na Ježišovu krv”. “A aký chlieb mu dáva? Taký istý ako jeme my?” Odpovedal: ”Boží chlieb, chlieb premenený na Ježišovo telo.” A keď som sa pri slovách: “vodí ma po správnych chodníkoch” spýtala, na aké chodníky myslí, aké sú tie správne chodníky, po ktorých ho pastier vodí, znela odpoveď: “chodníky do neba”.

V akých oblastiach vnímate, že Vás pôsobenie vo Vašom átriu obohatilo? Majú Katechézy Dobrého pastiera presah do Vášho každodenného života?

Sr. Caritas: Už samotnou prípravou na katechézy hlbšie prenikám do Božieho slova a tajomstva Najsvätejšej Trojice. Potom mi deti ukážu, že toto tajomstvo sa dá vnímať aj inak a ich odpovede prehlbujú môj vzťah k Bohu a privádzajú ma k údivu nad krásou Boha a jeho stvorenia.

Sr. Edita: Aj ja som si viac prehĺbila vzťah k Ježišovi a začala som ho ešte viac vnímať ako toho, ktorý je naozaj medzi nami prítomný. 

Beata: Už príprava na katechézu ma vtiahne do meditácie a nového objavovania krásy evanjelia, sv. omše, či pohľadu na Boží plán. Potom pri deťoch ju znovu prežívam s nimi. Mám veľkú radosť, keď sa katechéza dotkne ich srdca, a vtedy to vždy nanovo zarezonuje aj vo mne.

Maťa: Ja cítim, že rastiem spolu s deťmi a objavujem krásu a lásku Boha, je to úžasné! Aj ten život liturgického roka je oveľa intenzívnejší pri práci a živote v átriu, čo mi pomáha sa viac zastavovať a vnímať každý deň, ktorý dostávame.

Sr. Lucia: Fascinujú ma teologické prepojenia, ktoré katechézy ponúkajú. Deti a aj my, ktoré ich sprevádzame pri týchto objavoch, môžeme ísť do väčšej hĺbky a prísť k väčšiemu porozumeniu nielen evanjelia, ale aj jeho vplyvu na môj život. Napríklad ma to privádza k väčšej bázni, uvedomeniu si toho, ako nesmierne Boh miluje každého človeka, túži po jeho dobre, šťastí, preto ho vedie k zodpovednosti, no zároveň mu dáva neskutočnú slobodu. Motivuje ma to potom viac podporovať túto zodpovednú slobodu u seba i u druhých.

Ktorá katechéza je Vášmu srdcu najbližšia a prečo?

Sr. Caritas: Príprava kalicha – pretože tu si uvedomujem moje zjednotenie s Bohom a jeho neoddeliteľnú lásku.

Sr. Edita: Je to viac katechéz, ale ak by som si mala vybrať, tak je to súbor katechéz o viniči. 

Beata: Každá katechéza, ktorú práve robím, je v tej chvíli tá najkrajšia. Cez každú z nich nanovo prežívam svoju vieru a svoj vzťah s Bohom. Každá katechéza prežitá s deťmi je pre mňa duchovnou obnovou.

Maťa: Ja mám veľmi rada prácu s knihami, ktoré obsahuje sv. Písmo a napriek tomu, že nemám vôbec rada geografiu a je to moja slabá stránka, neustále sa k nej vraciam a s deťmi si jednotlivé udalosti prepájame práve cez tú geografiu a cez sv. Písmo. A to sa mi veľmi páči, to prepojenie, ako to všetko dáva zmysel.

Sr. Agnesa: La Fettuccia a modrý pás. Žasla som nad dejinami Božieho kráľovstva, nad láskou Boha, Dobrého Pastiera… a žasnem naďalej. Ale zamilovala som si všetky katechézy lebo každá z nich tu má svoje miesto a svoj zmysel. Vzájomne sa dopĺňajú a prepájajú. Tvoria jeden celok. Špirálovito sa rozvíjajú a zároveň idú do hĺbky. Na ceste k zavŕšeniu Božieho kráľovstva v parúzii  pomáhajú nielen deťom, ale aj mne a spolu s nimi kráčať deň čo deň za Dobrým Pastierom, spolupracovať s ním  a prežívať dobrodružstvo Božej lásky.

Sr. Lucia: Každá katechéza ma v niečom “dostáva”… Naposledy Dejiny Božieho kráľovstva a Boží plán s prepojením na “bielu stránku” a nadväznosť na to, že Ježiš na tejto bielej stránke pracuje s nami. S každým osobne, ak sa rozhodneme pre neho.

Ktorá je vaša obľúbená KDP kniha a prečo? Poprípade myšlienka?

Beata: Najobľúbenejšie knihy sú Náboženský potenciál dieťaťa I a II od Sofie Cavalletti. Pri písaní Záverečnej práce som ich prečítala niekoľkokrát. Vracala som sa k nim a snažila som sa preniknúť do tajomstva KDP. Čím viac som ich spoznávala, stávali sa mojimi priateľkami, tým viac som s údivom, obdivom a rešpektom k autorke uvedomovala jej teologickú a ľudskú múdrosť, poznanie a porozumenie dieťaťu a jeho potrebám.

Sr. Lucia: Aj pre mňa je Náboženský potenciál I. a II. zdrojom, ktorý akoby ďalej rozvíjal prístup evanjelia v konkrétnom živote detí, učí ma lepšie rozumieť svetu dieťaťa a pomáha mi korigovať moju pomoc dieťaťu, žiakovi. A zas naopak, deti mi pomáhajú nanovo si uvedomovať, že “vzťah s Bohom je predovšetkým radostný” (NPD I., s. 47).

 Certifikované kurzy majú svoju špecifickú atmosféru a okrem vzdelávania je tam priestor na tvorbu vzťahov či výrobu materiálu. Máte nejaký moment z kurzu, na ktorý radi spomínate?

Sr. Edita: Vzájomne obohatenie sa, zdieľanie svojich skúsenosti, vzájomná pomoc s výrobou materiálu. 

Beata: Certifikované kurzy sú pre mňa duchovné cvičenia a zároveň čas a priestor na úžasné budovanie komunity. Vždy keď tam prídem, cítim sa ako medzi najlepšími priateľmi, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty, majú porozumenie pre ostatných a sú ochotní vždy pomôcť. Neviem, čím to je, (možno tuším :-), že sa tam vždy stretnú úžasní ľudia.

 Maťa: Ja som na kurze spoznala úžasných ľudí. Samotný kurz bol pre mňa veľmi obohacujúcim časom, kde som mohla žasnúť a objavovať Boha novým spôsobom a vďaka skvelým ľuďom som sa cítila veľmi dobre. V takej atmosfére prijatia a pohody sa potom aj veľmi ľahko pracovalo a vytváral nový materiál. Je to vždy týždeň, ktorý ma na jednej strane stojí veľa síl a námahy, aby som tam mohla ísť, ale na strane druhej sa na neho veľmi teším a dá mi toho veľa do ďalších dní.

Aké sú plány a sny v rámci ďalšieho fungovania átria na Vašej škole?

Sr. Lucia: V rámci školského vzdelávacieho programu vo vyučovaní náboženstva by sme chceli postupne zakomponovať aj program inšpirovaný 3. úrovňou Katechéz Dobrého pastiera. Potrebujeme k tomu vypracovať taký program pre predmet rímskokatolícke náboženstvo na našej škole od 1. ročníka ZŠ aspoň do 5.ročníka (podľa nového kurikula ZŠ by išlo o dva prvé cykly ZŠ), ktorý bude zohľadňovať všetky špecifiká školského vyučovania náboženstva a zároveň bude obohatený témami a prvkami katechéz inšpirovaných Katechézami Dobrého pastiera.

Sr. Edita: Prijali by sme možnosť prostredníctvom Katechéz Dobrého pastiera pripraviť mladých aj k sviatosti birmovania. 

Beata: Veľmi by ma potešilo, keby sa na škole rozšírilo naše átrium aj o Katechézy pre deti vo veku od 9 -12 rokov. 

Čo by ste priali dielu KDP na Slovensku?

Sr. Caritas: Aby čo najviac detí malo možnosť prechádzať týmito katechézami a aby katechétov viedla láska k Bohu a nadšenie pre ohlasovanie evanjelia týmto spôsobom. 

Sr. Edita: To isté čo sr. Caritas, aby čo najviac detí na Slovensku spoznalo túto cestu katechézy a mohlo si  vybudovať  vzťah s Ježišom, ktorý je tak potrebný na našej ceste životom. 

Beata: Prajem veľa síl pokračovať v úspešne začatom diele a nevzdávať sa pri prekážkach. Toto dielo pomáha deťom, dospelým, katechétom aj rodičom. Toto dielo rozumie deťom a vie ako im priniesť Ježiša a zároveň formuje dospelých a učí ich nanovo objavovať svoju vieru. 

Maťa: Katechézy Dobrého pastiera je zatiaľ to najlepšie, čo existuje pre deti, aby mohli Boha spoznávať, budovať si s ním vzťah, nadobúdať vedomosti a prepájať si ich s reálnym životom. Je to úžasné dielo a bola by som rada, keby mohlo rásť.

Sr. Lucia: Zo srdca prajem a vyprosujem, aby sme mali otvorené srdcia a spolupracujúce ruky – my, dospelí, katechéti, učitelia náboženstva, rodičia, kňazi, biskupi, rehoľníci – pre vanutie Ducha Svätého, ktorý tvorí všetko nové, a aby sme mali odvahu dávať sa viac do jeho služby. A aby aj cez nás mohol uskutočňovať novú evanjelizáciu novej generácie.