Katechézy Dobrého pastiera sú uceleným programom katechéz pre deti vo veku od 3 do 12 rokov. Prebiehajú v starostlivo pripravenom prostredí zvanom átrium. Témy a materiál, ktoré sú deťom predstavované a postupne ich vovádzajú do tajomstiev viery, stoja na dvoch základných pilieroch: Biblia a liturgia a sú im predstavované s ohľadom na ich vývojové potreby.
Program Katechéz Dobrého pastiera vychádza z metódy Marie Montessori.
Katechézy Dobrého pastiera začali vznikať v Taliansku okolo roku 1954 pod vedením teologičky a biblistky Sofie Cavalletti a montessori pedagogičky Gianny Gobbi.
Táto metóda je výsledkom ich viac ako dvadsaťpäťročného snaženia pri hľadaní adekvátnej odpovede na nevyslovenú prosbu detí: “Pomôž mi, aby som sa k Bohu priblížil sám.”
Puto medzi Bohom a dieťaťom jestvuje už v ranom detstve. Deti prejavujú tichú a pokojnú radosť pri stretnutí s Božím svetom. To nám ukazuje, že dieťa má hlboký “hlad” po láske, ktorý náboženská skúsenosť dokáže naplniť. Veď náboženská skúsenosť je skúsenosťou lásky, preto dieťa nachádza uspokojenie svojej existenciálnej potreby práve pri kontakte s Bohom.
Tri úrovne Katchéz Dobrého pastiera
Program Katechéz Dobrého pastiera sa na základe veku detí delí na 3 úrovne.
Toto rozdelenie sa riadi vývinovými štádiami dieťaťa, o ktorých hovorila Maria Montessori.
Podľa jednotlivých úrovní sa mení aj zariadenie a materiály používané v átriu.
- Podobenstvá o Božom kráľovstve vzbudzujú úžas.
- Proroctvá o Ježišovom narodení a biblické texty o Ježišovom detstve pomáhajú odpovedať na otázku: Kým je toto Dieťa?
- Biblická geografia ukazuje, že Ježiš žil v konkrétnom čase na konkrétnom mieste.
- Paschálne tajomstvo prechodu zo smrti do života opäť vracia k otázke Ježišovej identity a vovádza nás hlbšie do tajomstva Vtelenia a vykúpenia.
- Liturgické prezentácie a prezentácie o krste ukazujú, že Ježiš je blízko nás.
- Na Božie Slovo odpovedáme v spoločnej modlitbe a v malých liturgických sláveniach.
- Rozširuje sa práca s podobenstvami o Božom kráľovstve.
- Pri katechézach o Ježišovom živote, ktoré sa stále sústreďujú na vtelenie a vykúpenie, sa začíname pýtať, ako nás to pozýva odpovedať na Božiu lásku.
- Deti sa zoznamujú s ďalšími časťami liturgie a začínajú ich dávať do vzájomných vzťahov a súvislostí.
- Cez morálne podobenstvá a uvažovanie nad najväčším prikázaním sa zamýšľame, aká má byť naša odpoveď na mnohé
dary, ktoré sa nám denno-denne dostávajú. - Vovedenie do dejín Božieho kráľovstva ako do dejín darov prináša novú perspektívu na náš život.
- Spoločná aj individuálna modlitba je súčasťou stretnutí v átriu.
- Prehlbujúca práca k všetkým témam z 1. a 2. úrovne.
- Roširujúca práca k Dejinám Božieho kráľovstva a uvažovanie o našom mieste a poslaní v nich.
- Detailná práca upriamujúca na krásu a hĺbku liturgie a sviatostí.
- Uvažovanie nad našim zmluvným vzťahom s Bohom cez Bibliu a liturgiu.
- Poznávanie židovských koreňov kresťnstva a Starého zákona cez typologické štúdie.
Program Katechéz Dobrého pastiera sa postupne rozširuje aj o prácu s deťmi mladšími ako 3 roky. Tieto átria sú rozšírené predovšetkým v USA, kde ich nazývajú Átriá pre batoľatá. Pre deti staršie ako 12 rokov sa pripravuje 4. úroveň, ktorej súčasťou je aj príprava na sviatosť birmovania.
Átrium
Katechézy prebiehajú v špecificky pripravených miestnostiach – átriách. Raz týždenne trávia deti v átriu minimálne 90 minút. Vychádzajúc z Montessori metódy, deti majú možnosť slobodne si zvoliť činnosť s materiálmi, ktoré boli pre ne vytvorené, a vďaka ktorým majú možnosť hlbšie prenikať do kresťanského posolstva danej témy. Dieťa tu môže pracovať svojím vlastným tempom, ktoré je iné než tempo dospelého.
Átrium je miestom, kde deti a sprevádzajúci dospelí prežívajú svoje náboženské skúsenosti v rámci spoločenstva. Dospelí, ktorí deti v átriu sprevádzajú, nie sú len ohlasovatelia radostnej zvesti, ale tiež jej prijímatelia. Je to miesto, kde sa slávi Božie slovo, spoločne sa počúva, modlí a uvažuje, medituje a pracuje.
Prvé átrium otvorili Sofia Cavalletti a Gianna Gobbi v roku 1954 v Ríme.
Názov átrium nie je zvolený náhodou. Znamená „predsieň pred vstupom do chrámu”. Je to miesto, ktoré je prechodom medzi profánnym, svetským a liturgickým priestorom. Tým sú aj naše átria. Majú v sebe prvky učebne aj liturgického priestoru, a tak sú niečim medzitým. Deti sú v tomto priestore pozvané vlastným tempom a spôsobom robiť kroky viery, a tak sa práca dieťaťa stáva modlitbou. Sú miestom ticha, modlitby, spoznávania viery a hlavne budovania vzťahu s Bohom cez sústredenú prácu s katechetickým materiálom. O átriach môžete tiež uvažovať ako o miestach duchovných cvičení (pre deti).
Názov átrium tiež nadväzuje na ranokresťanskú tradíciu, kedy sa v predsieňach starovekých bazilík konali katechézy pre katechumenov – záujemcov o vstup do Cirkvi.
Metóda Márie Montessori
Mária Montessori (*1870 a †1952) bola talianská lekárka, vedkyňa a pedagogička, ktorá svoj život zasvätila skúmaniu a rozvoju vzdelávania detí. Vyvinula vzdelávaciu metódu nesúcu jej meno a skrz ňu sa pričinila o skvalitnenie života detí po celom svete. Montessori metóda je aplikovateľná na všetky kultúry a sociálne okolnosti. Sofia Cavalletti s Giannou Gobbi ju aplikovali na náboženskú formáciu a tak vznikli Katechézy Dobrého pastiera.
Základné princípy Montessori metódy, ktoré sú jasne prítomné v Katechézach Dobrého pastiera:
Veríme, že dieťa má vnútornú dispozíciu stretnúť sa s Bohom. Starostlivo pripravené prostredie nazývané átrium umožňuje deťom objavovať a vstupovať do Svätého písma, liturgie a sviatostí spôsobom, ktorý oslovuje ich srdcia. Centrom Motessoriovej práce bolo samotné dieťa, jeho potreby a životná cesta. Úlohou dospelého je sprevádzať ho pri objavovaní (duchovného) sveta pýtajúc sa: Čo odo mňa toto dieťa teraz potrebuje?
Montessori metóda špecifikuje štyri základné vývinové etapy, z ktorých každá trvá asi šesť rokov. Treba zdôrazniť, že tieto vekové skupiny sú len orientačné. Deti sa vyvíjajú rýchlejšie alebo pomalšie podľa svojej vlastnej vnútornej dynamiky. Napriek tomu sa však zdá, že nasledujú vždy v rovnakej postupnosti. Prvé tri roky každej úrovne sú intenzívne a obmedzujú sa väčšinou na charakteristické úlohy, kým počas druhých troch rokov sa začínajú objavovať prvky nasledujúcej úrovne.
Prostredie, ktoré deťom pripravujeme má byť zariadené a udržiavané s veľkou starostlivosťou dbajúc o spoľahlivý poriadok, čistotu, upravenosť, kvalitu a krásu. V pripravenom prostredí má všetko svoje miesto a svoj zmysel. Dieťa je schopné sa v tomto priestore samostatne pohybovať a pracovať, čím buduje zdravé sebavedomie. Pomôcky sú krásne, ale jednoduché a upriamujúce na podstatu. Atmosféra krásy a poriadku pripraveného prostredia dáva dieťaťu oporu a pocit bezpečia.
Montessori nazvala ruku „nástrojom ducha“. Trvala na tom, že pre efektívne učenie sú nevyhnutné zmyslové vnemy. Učenie podporuje motorický pohyb, ktorým dieťa manipuluje s pomôckami. Materiál je v Montessori vnímaný ako pomôcka pre dieťa, nie pre dospelého. Úlohou dospelého je predstaviť prácu s materiálom a potom prenechať dieťa samostatne pracovať a tak si zvnútorňovať dané vedomosti či posolstvo.
Vieme, že ľudská osoba sa utvára prostredníctvom práce svojich rúk. Ruka a jazyk sú nástrojmi inteligencie. Montessoriovská metóda preto venuje veľkú pozornosť práci rúk. Keď hovoríme o činnostiach, ktoré deti vykonávajú v átriu – nielen o tých, ktoré patria k liturgickým sláveniam a kresťanskému ohlasovaniu, ale aj o doplnkových činnostiach, ako je používanie katechetických materiálov, úlohy z praktického života, umelecké a tvorivé činnosti – hovoríme o práci, a nie o hre. Hovoríme, že deti v átriu pracujú.
Osobnosť z veľkej časti konštituuje jeho schopnosť slobodne sa rozhodovať. Deťom sa nemôže dariť v prostredí, v ktorom sa každé rozhodnutie urobí za ne. Montessori sa snažila, aby sa s každou činnosťou spájalo nejaké rozhodnutie. Kladie preto dôraz na slobodu. Deti majú slobodu pohybu, času, voľby.
Cieľom je nájsť rovnováhu medzi slobodou a disciplínou, kedy deti konajú primerane a slobodne, vedené vnútornou spontánnou disciplínou. Deti, ktoré sú v átriu nové, potrebujú spočiatku veľa pomoci a podpory pri hľadaní tejto rovnováhy.
Zážitok ticha zvyšuje u dieťaťa sebauvedomenie, uvedomovanie si druhých a prostredia. Podporuje stav vnútorného pokoja, a teda aj väčšiu schopnosť počúvať Boha. Nehovoríme však o tichu, ktoré niekedy vyžaduje učiteľ, keď sa pokúša obnoviť poriadok. Takéto ticho má pre všetkých ostatných okrem učiteľa len veľmi malú hodnotu. Mohli by sme povedať, že je to „prázdne ticho“. Maria Montessori píše, že skutočné ticho vychádza z pokoja. Toto ticho slúži dieťaťu. Má podstatu a prináša vnútorný poriadok. Deti nám znova a znova ukazujú, ako ticho milujú.
Úloha dospelého
Úlohou dospelého je pripraviť prostredie – átrium i seba na službu deťom. Počas samotných stretnutí v átriach, sprevádzajú duchovný rast detí. Predstavujú biblické a liturgické témy, tvoria láskavú atmosféru, rešpektujú samostatnosť detí a ich rytmus práce a spolu s nimi žasnú nad veľkosťou a dobrotou Boha. Katechéza by mala byť náboženskou skúsenosťou spoločnou deťom i dospelým. Deti i dospelí počúvajú Božie slovo spoločne. Dospelý slúži ako akýsi prostredník, a preto musí byť jeho postoj nielen postojom viery, ale i hlbokej pokory a úprimnosti. Maria Montessori dáva dospelým za vzor vedca, ktorý zabúda na seba a s nadšenou pozornosťou sleduje a skúma. Vedca charakterizuje práve tento duch trpezlivosti a vytrvalosti, nie nástroje a metódy, ktoré používa.
Súčasťou prípravy dospelých je formácia, ktorá im pomáha stále lepšie odpovedať na nevyslovenú prosbu detí: “Pomôž mi, aby som sa k Bohu priblížil sám.”
Chcete dostávať novinky zo sveta našich Katechéz?
Prihláste sa na odber noviniek a buďte vždy
o všetkom informovaní medzi prvými.