Odkedy máme átrium a môžem pozorovať aj iné deti ako tie svoje 😉 aj v inom prostredí ako doma, mi občas docvaknú súvislosti, ktoré mi doteraz unikali. Naposledny som si uvedomila, aký je dôležitý čas. Dopriať ho deťom a dopriať ho sebe. Umlčať v sebe autopilota, ktorý mi stále v hlave tiká a zvoní a neustále mi šepká, čo som nestihla, čo nestíham a koľko toho ešte treba aby som urobila – a čo je najhoršie tento hlások naháňa nielen mňa, ale cezo mňa celú rodinu….och…..
Takže 🙂 bojujem modlitbou, prosím o pokoj, o radosť, vďačnosť – o srdce dieťaťa 🙂 a nekonečnú dôveru v Dobrého pastiera, ktorý presne vie čo potrebujeme. „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ Mt 6, 33
Mrzelo ma, že aj naša spoločná modlitba tak veľmi často vyzerala ako naháňačka – dostať deti do miestnosti kde sa modlíme a potom nechápať prečo sa nemodlia? A vidieť prosebné a vyčerpané pohľady manžela, aby som tomu dala rýchly priebeh… Je nárčné do dvoch hodín vtesnať pohranie sa s deťmi, sondovanie ako sa mali v škole a škôlke, nechať im vydýchnuť, uvariť večeru, nahnať všetkých ku nej, umývanie, pyžamká, zuby a z hrôzou zistíte že už všetci mali byť aspoň hodinu v posteli (zase…) a ostala vám vysieť tá najdôležitejšia Osoba….
Vo vzácnych momentoch, keď sa mi zmenou okolností podarilo byť s deťmi v našej kaplnke (jednu maličkú mistnosť v byte sm si vyhradili na modlenie) s dostatkom času som si to neskutočne užívala ja aj deti. Tiež boli úžasné chvílky, keď som mala tú výsadu byť iba s jedným dieťoťom osamote. Mali sme čas sa vyrozprávť, kresliť, písať modlitby, a potom bola aj chuť sa modliť – bola to tá najprirodzenejšia vec….
Deti potrebujú čas
My potrebujeme čas
Potrebujem aby Boh neustále menil a obnovoval moje myslenie, ktoré tak často uteká od Boha, k nesprávnym prioritám a dával mi svoj výhľad na život
Premieňal nás na živé pokladnice svojej lásky, pokoja, času – prítomnosti
Aby sme tieto pokladnice mohli otvárať našim deťom, aby sa aj oni stali živými pokladmi Božej lásky

Janka