Malosť a veľkosť

Drahí priatelia z komunity katechéz Dobrého pastiera,

v týchto časoch, keď nemôžeme slúžiť v átriách a zdieľať náš čas s deťmi pri žasnutí nad Božou láskou, keď sa zvlášť zamýšľame nad tým, čo s naším svetom bude, keď sme nahlas pozvaní dôverovať Bohu a byť nádejou aj pre iných, chceme s Vami zdieľať duchovné povzbudenia, ktoré oslovujú nás v OZ a veríme, že môžu osloviť aj vás.


V časoch zamýšľania sa nad svetom a jeho budúcnosťou zvlášť rezonujú slová Sofie Cavalletti o kontraste medzi nesmiernosťou dejín a tým, akí sme v nich my sami malí. Práve týmto vedomím kontrastu medzi veľkosťou a malosťou môžeme presne „merať“ Boha a seba. Malosť i veľkosť sú dva referenčné body, ktoré nás upriamujú na Boha ako Stvoriteľa a nás ako Božie stvorenie. Z kontrastu medzi týmito dvomi pólmi sa rodí žasnutie, ktoré je podstatné pre duchovný život. Boha a Božie stvorenie spája tajomné puto, v ktorom nachádzame veľkodušný dar.  Tento dar, toto tajomné puto, ktoré večného Boha zjednocuje s jeho prchavým stvorením, sa nemôže volať nijako inak než láska. A hoci sme takí maličkí, Láska sa do nás vlieva a pretvára nás na svoju veľkosť.

Uvažovanie o tomto pute nás vychováva k žasnutiu a k pravej pokore. Vzniká tak zvláštny paradox: čím sa cítime menší, tým väčšia je naša radosť. Vedomie vlastnej malosti nás ako ľudských tvorov ani zďaleka neoslabuje, ale môže dať nášmu duchu krídla, pozdvihnúť nás k Bohu so žasnutím, vďačnosťou a radostnou piesňou chvály.


Spracované podľa Sofia Cavalletti: Náboženský potenciál dieťaťa vo veku 6 – 12 rokov.