Doma pri modlitbe, hovorím dcére,páči, môžeš si zobrať sošku dobrého pastiera a pokračovať v modlitbe – a ona sa na mňa ohradí a so zápalom si ukazuje na srdce „no mami!? Ty nevieš, že Dobrý pastier je tu??? Veď ho mám predsa tu! Tak si nemusím brať túto sošku! Iba keby som niekedy chcela.“  To sú momenty keď s bázňou hľadím na dielo, ktoré Boh sám koná v srdciach detí – keď samé prídu na veci, ktoré im nik nehovoril – a majú tak šancu, prijať ich ako skalu pre svoje životy.
A čerešnička na torte – keď som sa detí pýtala čo by si chceli zaspievať na záver vyhŕkli že chcú spievať „we will rock you!“  Spievali sme nakoniec „keby som bol kengurou ))“

Janka