Pozvaní na Pánovu žatvu alebo Ako bolo v Pezinku na certifikovanom kurze KDP
Neistota, či kurz naozaj bude, nás držala v napätí niekoľko týždňov ba mesiacov pred začatím kurzu. Obmedzenia kvôli pretrvávajúcej pandémii nezasiahli len organizátorov, ale aj účastníkov. Napriek tomu sa kurz podarilo zahájiť 18. augusta 2020 – hoci nie v takom počte ako minulý rok. Asi najviac nám chýbala lektorka milovaná sestra Anna Christi, ktorej okolnosti zabránili prísť zo Škótska.
Rýchlo sme si zvykli na nové podmienky a s chuťou sme sa pustili do „nasávania“. A teda bolo čo nasávať – jednak lekcie, ktoré naša lektorka sestra Theresa Anne dômyselne pripravila a jednak tvorivo – pracovná atmosféra, ktorá sa dala krájať každý deň dlho do noci aj po skončení denného programu.
Všetci prítomní mali možnosť aktívne sa zapojiť do rôznych služieb, ako boli čítania Božieho slova počas svätých omší, liturgické spevy, tvorenie metodických listov, ale taktiež príprava nápojov a pohostenie, upratovanie po spoločnom stravovaní a pod. A nielen to, z času načas vás niekto prekvapil milou pozornosťou.
Tohtoročným oživením partie bol otec Peter – piarista z Nitry, ktorý nielenže zabezpečil každodenné slávenie svätých omší, ale neraz sa postaral o humor. Vskutku, každý účastník, či účastníčka prispeli svojou troškou: niekto spevom, niekto perom, iní svojou radostnou náladou. Neprehliadnuteľné boli mamičky s batoľatami na rukách, ktoré neraz prekonávali prekážky vlastnej únavy a chvíľkového plaču detičiek. Do kategórie nenahraditeľných by sme mohli zaradiť oteckov, ktorí sa starali o „babysitting“ najmladších účastníkov – dokonca 4- mesačných, zatiaľ čo ich manželky spokojne participovali na kurze.
Avšak hlavný klinec programu nás čakal v posledný deň, keď sme mohli zažiť doslova vyliatie darov Ducha Svätého, keď nám sr. Theresa Anne dala do rúk sviečku a mali sme sa rozhodnúť, ktorý so siedmich darov najviac potrebujeme.
Pri samotnom preberaní certifikátov sme okrem certifikátov boli obdarovaní aj „klasom“ – aby sme pamätali na to, že i z malého zrna, môže vyrásť veľa plodov – veľa Ježišov – to sme my, ktorí pomáhame deťom budovať si s ním osobný vzťah. Ďalším darom pre nás bola „baterka“ – aby sme boli svetlom a pripomínali si, kto nám to svetlo priniesol. A do tretice sme dostali „obraz ikony Matky Ustavičnej Pomoci“ – lebo aj naše „fiat“ pre službu v KDP sa spája s Máriiným „fiat“ a je to práve ona, ktorá nás bude viesť a stáť pri nás v našej službe pre potreby KDP. Na nejednom líčku účastníkov sa zaligotala nenápadná slza dojatia a vďačnosti, že môžeme byť súčasťou tohto Pánovho diela, do ktorého sa cítime pozvaní a čoraz hlbšie vťahovaní.
Pre mňa osobne tento kurz bol časom stráveným s Dobrým Pastierom a jeho „spolupracovníkmi“. Bolo cítiť ako Duch Svätý vedie situácie často nenápadne, s kladením dôrazu tam, kde by sme to radšej prehliadli, ako sa dotýkal sŕdc a ako Jeho dielo v každom z nás postupne rastie a dozrieva. Prišli sme „starí“ a odchádzali sme „vynovení“. Nový odev predstavoval u niekoho nové odhodlania, u iného nové informácie, ale nik nezostal „hluchý“ pre Boha a to bolo to najkrajšie.
Za tento užitočne strávený čas, by sa patrilo poďakovať tým nenápadným včeličkám, ktoré toto všetko pripravili – teda hlavným organizátorkám za OZ Átrium Dobrého pastiera. Nech sám Pán vás za to odmení takými milosťami, ktoré práve potrebujete tam, kde práve ste.
A v neposlednom rade patrí vďaka aj tým neviditeľným modlitebníkom, ktorí svojou modlitbou držali naše stretnutie na Božích krídlach, ako aj tým, ktorí nám poskytli priestory – bratom kapucínom, predovšetkým pátrovi Mariánovi, ktorý neváhal naplniť naše žalúdky svojim kulinárskym umením.
Na záver si spoločne zaželajme, nech dielo Katechéz Dobrého Pastiera rastie a prispieva svojou troškou do Kristovho tela – Jeho milovanej nevesty – Cirkvi.
Autor: Marcelka Bolibruchová – účastníčka ceritifkovaného kurzu v Pezinku
