Očakávanie Vianoc spolu s deťmi

Advent je obdobie, ktoré nám dáva príležitosť upriamiť naše deti aj nás samých na prežitie času očakávania naplneného radosťou z príchodu “výnimočného Dieťaťa” a žasnutím nad Ním ako Darom. Tento Dar nám dáva Otec bez ohľadu na naše zásluhy. 

Často sa stáva, že o udalostiach z Ježišovho detstva hovoríme s deťmi akoby to boli pekné rozprávky. Používame zdrobneniny a udalosti počnúc zvestovaním zjednodušujeme alebo sa zameriavame na detaily namiesto podstaty, pretože predpokladáme, že podstata je príliš zložitá na to, aby ju mohli deti pochopiť. Deti však už v rannom detstve dokážu im primeraným spôsobom porozumieť aj hlbokým teologickým pravdám, preto im môžeme odvážne ponúknuť skutočnú podstatu udalostí Vtelenia.
Aby sme to dokázali, potrebujeme si znovu pripomenúť, že Boh mal odjakživa plán. Plán, ktorý vedie k hojnosti života. Tento plán nie je abstraktnou ideou, ale neustále sa odohrávajúcou realitou v chaose ľudských dejín, v konkrétnosti fyzickej hmoty. Skutočnosť, že sa Druhá osoba Najsvätejšej Trojice úplne zjednotila s ľudstvom prostredníctvom Vtelenia, je toho najväčším dôkazom. Ježiš žil v konkrétnej krajine – v krajine Izrael, chodil, behal, plával a chytal ryby. Použil bahno, aby uzdravil slepého, písal prstom do prachu, premenil vodu na víno. Žil život naplnený každodennými ľudskými skúsenosťami a emóciami.
Príchod tohto Ježiša chceme očakávať s našimi deťmi. 

Biblická geografia

Na začiatku adventu sa odporúčame venovať biblickej geografii.
Prostredníctvom mapy a rozprávania o krajine Izrael deťom predstavujeme Ježiša ako skutočného človeka, ktorý žil na našej zemi a Izrael ako krajinu, ktorá je síce malá a nepatrná, ale zároveň veľká a významná, pretože si ju vybral Boh.
Už s najmenšími deťmi (okolo 3 rokov) môžeme ukázať glóbus – model našej Zeme. Nájdeme na ňom Izrael. Prezeráme si spolu obrázky tejto krajiny. Aká je? Sú v nej vrchy aj údolia, časti s púšťami, aj úrodné oblasti. Tečie tadiaľ aj rieka a obmýva ju more. 

Deťom ukážeme tri dôležité mestá. 
Prvým je Nazaret, miesto, kde žila Mária, keď k nej prišiel anjel a povedal jej, že sa jej narodí dieťa – Boží Syn. 
Ďalším je Betlehem. Miesto, kde sa Ježiš narodil. 
Tretím je Jeruzalem, mesto, v ktorom Ježiš zomrel a vstal zmŕtvych. 

So staršími deťmi si môžeme o každom mieste nájsť viac informácií v Biblii a tiež geografii. Môžeme pomenovať rieku Jordán, Stredozemné more, Galilejské jazero, Mŕtve more aj jednotlivé časti Izraela (Judeu, Samáriu, Galileu a Pereu) z dôb Ježišovho života na zemi.
Myslíme však pritom na to, že nám primárne nejde o geografické vedomosti, ale o priblíženie Izraela ako krajiny vybranej Bohom a o miesto, kde Boh skrze svojho Syna vstúpil do nášho ľudského času a priestoru. Môžeme im tiež ponúknuť, aby si vyrobili vlastnú mapu Izraela a zakreslili, alebo zapísali do nej to, nad čím premýšľali.

Deti nezahrnieme mnohými informáciami naraz, aby sa hlavné posolstvo nestratilo, ale vedieme ich aj seba k uvažovaniu nad výnimočnosťou každého miesta a udalosťami, ktoré sa v ňom odohrali. 

Proroctvá ohlasujúce príchod Mesiáša

S deťmi sa môžeme pripraviť na Ježišov príchod aj čítaním vybraných proroctiev zo Starého zákona. Nimi deti vovádzame do ďalšieho rozmeru Vtelenia. 

Dlhé stáročia pred Ježišovým narodením ľudia očakávali Jeho príchod. Nevedeli kedy a ako sa to stane, no Boh im prostredníctvom prorokov zjavoval svoj plán. Postupne sa odhaľuje, že Ježiš je tým toľko očakávaným Mesiášom.

Najskôr jednoducho predstavíme prorokov:

Proroci boli ľudia vyvolení Bohom, ktorí svojím srdcom počúvali Boží hlas a odovzdávali počuté slová ďalej ostatným.

Aj tu platí, že Božie Slovo deťom nevysvetľujeme. Slávnostne ho prečítame a necháme znieť v nás aj v deťoch. Použijeme vždy len pár meditatívnych otázok.

Ako prvé odporúčame Izaiášovo proroctvo o svetle. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo. (Iz 9,1a)

Spolu premýšľajme, aké je to chodiť po tme a aké dobré, keď máme zrazu svetlo. Izaiáš hovoril o dieťati ako o svetle. Žasneme, aké je to len dieťa, čo má prísť, keď ho prorok nazýva svetlom.

Neskôr môžeme prečítať Izaiášovo proroctvo o menách Mesiáša (Iz 9,5). S deťmi hovoríme o tých zvláštnych a zároveň vznešených menách (obdivuhodný Radca, Mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja), pričom deti upriamujeme na premýšľanie nad tým malým dieťaťom v kontraste s takými veľkými a výnimočnými menami.

Príbehy z evanjelia

Počas adventu sa s deťmi môžeme sústrediť aj na čítanie a uvažovanie nad dvomi príbehmi z Lukášovho evanjelia. Prvým je príbeh Zvestovania (Lk 1,26-38) a druhým príbeh Návštevy Márie u Alžbety (Lk 1,39-56). 

Pri oboch nás preniká radosť z toho, že toľko očakávaný čas príchodu Spasiteľa je už tu. Po slávnostnom prečítaní môžeme uvažovanie detí podporiť jednoduchými otázkami smerujúcimi k podstate:

Kto je toto dieťa?

Dôraz kladieme na prenikanie do tajomstva tohto dieťaťa a na radosť z jeho príchodu. Malé dieťa a predsa také výnimočné. Jeho príchod ohlásil anjel, Alžbeta ho nazvala Pánom. 
Vybrané časti textu ako napríklad anjelov pozdrav, meno, aké dal dieťaťu anjel, Máriinu odpoveď u Alžbety môžeme deťom znovu prečítať. 

Počas premýšľania nad počutým textom zo Svätého písma nechávame priestor na ticho a spontánne odpovede detí. Znovu si odporúčame pripomenúť, že nám nejde o množstvo informácií a vysvetľovanie, ale o stále hlbšie prenikanie do tajomstva podstaty. 

Pokiaľ máme doma modlitebný kútik, čítame a premýšľame s deťmi v ňom – pomôže im to prirodzene prejsť do atmosféry modlitby. 

Vždy po čítaní zo Sv. písma pozývame deti, aby si nakreslili, čo počuli, starší si môžu prepísať tú časť textu (proroctva, príbehu), ktorá ich najviac zaujala. Deťom vytvoríme čas a priestor, aby v ca nich mohlo cez prácu rúk v tichu pôsobiť ohlásené Slovo.

Jednotlivé krátke časti z uvedených proroctiev aj príbehov odporúčame v advente používať aj pri modlitbe s deťmi. Podporujeme tým prehlbovanie sa do premýšľania nad očakávaným dieťaťom.  

Prajeme vám požehnaný čas plný radostného očakávania a neustáleho objavovania nových odpovedí na otázku Kým len je toto prichádzajúce Dieťa?

Autor: Lenka Bene