Je to príbeh mocného a jediného Boha, ktorý sa stáva obyčajným človekom, ba čo viac, obyčajným dieťaťom narodeným v biede a tme, bez veľkých osláv a bez povšimnutia mocných vtedajšieho sveta. On, ktorý je najdôležitejší, prichádza tým najobyčajnejším spôsobom a v skrytosti. Navonok je to obyčajné dieťa, také ako každé iné. A predsa… všetci, ktorí sa s ním stretnú sú plní radosti a ich vnútro zaplavuje nová nádej. Kým len je tento Ježiš?
Je to aj príbeh Márie, tej bez hriechu, vyvolenej a svätej, ktorá najlepšie vie, koho nosí pod srdcom, a predsa berie všetko, čo prichádza – nepohodlnú cestu krížom cez Izrael, maštaľ ako miesto pôrodu svojho prvorodeného syna, seno a slamu namiesto krásnej vyšívanej zavinovačky a vankúšov. A ona “len” zachovávala všetky tieto slová a premýšľala o nich (Lk 2, 19). Jednoduchosť Márie môže vyrušovať, ale možno práve preto pozýva odhaľovať tajomstvo: ako byť takou silnou a zároveň služobnicou Pána? (Lk 1, 38).
Príbeh Jozefa, obyčajného muža z Nazareta, ktorý je tu prítomný. Dá sa na neho spoľahnúť. Ctí si zákony svojich otcov aj nariadenia krajiny. Ale najviac si ctí Boha. Možno práve preto sa dá o neho oprieť.
A príbeh pastierov, ktorí bdejú, čakajú, strážia, sú pripravení, a tak bez rozmýšľania vstanú a idú sa presvedčiť. Veď čo ak naozaj prišiel Mesiáš. Neočakávane a nevysvetliteľne ich preniká radosť, oslavujú, spievajú, chvália Boha za všetko čo počuli a videli (Lk 2, 40).