Dajme deťom plnú pozornosť

V týchto dňoch máme mnohí doma neustále zapnutú televíziu, sledujeme správy, čítame nové informácie na telefóne. Témou našich dospeláckych rozhovorov je trend počtu nakazených, obavy o našich starších príbuzných, opatrenia vlády, strach, kedy a ako sa to celé skončí.
Popri domácom vyučovaní a vlastnej práci zabúdame na to, že aj naše deti potrebujú vysvetlenia, toho, čo sa deje, naše uistenie, že sme tu pre nich a nielen zabezpečenie fyziologických potrieb a domácich úloh online.

Školy sú zavreté až do odvolania, je načase venovať našim deťom plnú pozornosť. 

1.

Nájdime si pokojnú chvíľu, sadnime si s deťmi a neutrálnym tónom bez náznakov obáv im vysvetlíme základné fakty. Zvoľme pravdivé informácie primerané ich veku. 

Menšie deti (predškolský vek a deti okolo 6 – 7 rokov) ešte nedokážu uvažovať v globálnych súvislostiach, preto si starostlivo pripravme len pár viet, ktoré jasne popisujú situáciu.  Napr.: Ide o špeciálny vírus chrípky, ktorý sa šíri po svete a prenáša sa hlavne kýchaním, slinami pri rozprávaní. Môže byť nebezpečný pre starších ľudí. Aby sa ďalej nešíril, je lepšie ak zostaneme doma, vonku nosíme rúško, nič nechytáme, nestretávame sa s inými ľuďmi a poriadne si vždy umyjeme ruky.

Staršie deti (približne od 6 – 7 rokov) sa už zaujímajú o celý svet, pravdepodobne ich budú zaujímať fakty a vedecké stanoviská. Možno by radi videli tabuľky a grafy zo Svetovej zdravotníckej organizácie alebo Ministerstva zdravotníctva SR. Mnohé správy, ktoré počujú v nich však môžu vyvolať strach. Je dôležité venovať im náš čas, dať im priestor na kladenie otázok a odpovedať im na ne úprimne a čestne.  Ak odpoveď nevieme, môžeme ju skúsiť spolu s nimi vyhľadať. Na konci rozhovoru si všímajme, či dieťaťu odpovede postačujú, či nie je znepokojené a ubezpečme ho, že vždy sa môže prísť spýtať a že sme tu pre neho. Ak príde s otázkou, nájdime si čas a počúvajme, čo hovorí.

2.

Priateľsky a zrozumiteľne komunikujme pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Ide najmä o pravidlá týkajúce sa zvýšenej hygieny. Správne umývanie rúk si môžeme spolu nacvičiť tak, že najskôr pomaly deťom ukážeme, ako sa to robí, a následne oni opakujú po nás. Môže to byť skvelý spoločný čas a tento dobrý návyk im zostane aj do budúcnosti.

Otvorene vysvetlíme, prečo nemôžeme ísť navštíviť starých rodičov. Vysvetlime, že nám na nich záleží a chceme ich chrániť. Nájdime iné spôsoby komunikácie s nimi – pravidelne s nimi telefonujme spolu s deťmi, ak je to možné urobme videohovor. Zavolajme spolu aj iným starším príbuzným, s ktorými možno bežne netelefonujeme. Takto učíme aj deti zaujímať sa o iných, myslieť na dobro iných.

3.

Modlime sa spolu s deťmi vlastnými slovami. Ďakujme Bohu – Dobrému pastierovi za jeho starostlivosť, za to, že môžeme byť spolu, že máme čo jesť, že sme zdraví, že môžeme telefonovať s našimi blízkymi. Poďakujme aj za všetkých zdravotníkov a za všetkých, ktorí sa starajú o chorých. Prosme za celý svet, za uzdravenie chorých, za to, aby sme nestrácali nádej, aby sme mali radosť aj z malých vecí, ktoré zažívame každý deň. Ponúknime deťom priestor, aby aj oni povedali Bohu, nad čím uvažujú. Nenúťme ich hovoriť, aj ticho je modlitbou.

4.

Buďme príkladom. Správajme sa zodpovedne. Ukážme im príklady, ako my aj iní pomáhame v tejto situácii ostatným. Ukážme im, že aj tým, že nechodíme každý deň do obchodu, že nosíme rúško, že sa prihlásime do zoznamu dobrovoľníkov, pomáhame. Nepodliehajme panike a zúfalstvu. Deti intenzívne vnímajú našu neverbálnu komunikáciu. Všímajme si dobré a krásne veci okolo nás. Hovorme o nich s deťmi.

5.

Píšme si spolu s deťmi denník vďačnosti. Aj nám to pomôže objavovať krásu všednej každodennosti. Deti, ktoré nevedia písať si môžu nakresliť, za čo ďakujú. Ich obrázok vystavme na chladničku alebo domácu nástenku.

6. 

Vyhraďme si každý deňčas, kedy dáme deťom našu plnú pozornosť. Hoci aj len pol hodinu. Hrajme s nimi spoločenské hry, naháňajme sa po záhrade, uvarme spolu puding, postavme si autodráhu. Možností je veľa. Vypnime vtedy všetko a telefón dajme do letového režimu. Bude to čas len pre deti.

7.

Skúsme si ticho. Hry na ticho sú jedným z osvedčených nástrojov montessori pedagogiky na upokojenie a koncentráciu človeka. Ticho pomáha dieťaťu zamerať sa na vnútorný pokoj a udržiava v ňom každú časť jeho tela. Takisto môže pôsobiť aj na nás dospelých.

Stačí, keď na začiatok vypneme všetko, čo máme doma zapnuté, pokojne si s deťmi sadneme a bez pohybu sa budeme snažiť len sedieť a nevydať žiadny zvuk. Po krátkom čase v tichu môže každý po jednom povedať, čo počuje (začne dospelý: počul som auto, počula som vietor…). Následne sa môžeme porozprávať o tom, ako sme sa cítili, keď sme sa pokúšali byť úplne potichu.

8. 

Vysvetlime deťom, že toto je  opatrenie len na nevyhnutný čas. Menšie deti majú problém uchopiť pojem času – nevedia si predstaviť, koľko je týždeň alebo mesiac. Pomôžme im tak, že im tento čas spojme s niečím, čo poznajú – napr. keď bude leto a budeme sa chodiť kúpať.

9.

Vyzdvihnime nedeľu ako slávnostný deň. Napriek tomu, že sme stále doma, prežívajme nedeľu slávnostnejšie. Keď ideme sláviť sv. omšu, oblečme sa do slávnostných šiat. zapáľme sviečku. Prestrime si krajšie stôl k obedu. Vyhraďme si čas a prečítajme si spolu s deťmi niečo zo Sv. Písma. Odporúčame napríklad Podobenstvo o Dobrom pastierovi (Jn 10, 10,3b – 5, 10b – 11, 14 – 16), o nájdenej ovečke (Lk 15,4 – 6) alebo žalm 23, 1-3. Text môžeme prečítať pomaly a slávnostne dvakrát. Po prečítaní môže každý povedať, čo počul a čo sa mu páčilo. Jednoducho a pár slovami poukážme na vlastnosti Dobrého pastiera – jeho dobrotu, starostlivosť, lásku, s akou sa stará o každú ovečku a volá ju po mene. Nevysvetľujme, čo podobenstvo znamená, nezisťujme, čo deti pochopili a akým spôsobom. Nechajme im priestor, aby mohli samé povedať, čo všetko Dobrý pastier robí pre svoje ovečky a ako sa ovečky cítia, keď sa niekto o nich tak pekne stará. Pozvime ich nakresliť si, čo počuli. Staršie deti si môžu na výkres napísať vetu, ktorá ich z textu najviac oslovila a pekne výkres ozdobiť. 

Kristus medzi nami

Otec arcibiskup Zvolenský nám v týchto dňoch pripomenul Ježišove slová, ktoré povedal vo vzťahu k maličkým, a aj k našim deťom: “Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa príjma“ (Mt 18,6). Toto obdobie je aj veľmi cenným časom, kedy môžeme hlboko prežiť prijatie maličkých ako prijatie Krista. Aj ten, kto nemôže prijímať Eucharistiu, môže denne opakovane prijímať Krista v tých, ktorých vidí okolo seba a ktorí potrebujú jeho pomoc, vidieť okolo seba tých maličkých, s ktorými sa Pán Ježiš stotožňuje.

Zdroje:

https://www.unicef.org/coronavirus/how-talk-your-child-about-coronavirus-covid-19

https://www.cgsusa.org/wp-content/uploads/All-About-the-Atrium_Silence_In-The-Home.pdf

https://www.tvlux.sk/archiv/play/22866